BRATISLAVA - Slovensko sa aj v roku 2025 drží v spodnej tretine rebríčka prosperity, ktorý pripravili odborníci Slovenskej sporiteľne. Hoci v niektorých oblastiach evidujú analytici mierne zlepšenia, ako napríklad kvalita ovzdušia či rast ekonomiky za posledných päť rokov, iné krajiny nás predbehli a my sa nevieme pohnúť z miesta. Problémy máme so slobodou médií, odlivom talentov a slabou robotizáciou. Odborníci varujú, že ak sa nič nezmení, budúcnosť nebude ružová!
Index prosperity Slovenska 2025 opäť odhalil nepríjemnú realitu: Slovensko je na 24. mieste spomedzi 27 krajín EÚ. Najviac sme si pohoršili v oblasti spoločnosti, a to najmä pre výrazný prepad slobody médií. Kým pred rokom sme boli v tejto oblasti na 11. mieste, teraz sme až 19. Zároveň sa k nám nepríjemne priblížili krajiny ako Maďarsko či Grécko, ktoré boli ešte pred pár rokmi ďaleko za nami.
Naopak, Slovinsko si dlhodobo udržiava stabilný rast a posúva sa vyššie vo viacerých oblastiach – a to napriek podobnej štartovacej čiare. Ukazuje sa, že krajiny, ktoré investujú do kvality správy vecí verejných, vzdelania a dlhodobej vízie, prosperujú.
Slovenská ekonomika rástla za posledných 5 rokov o 8 %. Nejde však o výnimočný výkon – skôr o to, že iné krajiny spomalili viac. Stále sme 25. v rámci EÚ, s najnižšou úrovňou HDP na obyvateľa medzi členmi eurozóny. A hoci máme najnižšiu infláciu vo V4, zaostávame vo verejných investíciách aj diverzifikácii hospodárstva. „Naďalej platí, že členstvo v EÚ a eurozóne predstavuje pre slovenskú ekonomiku významný oporný bod. Prístup k eurofondom má potenciál pôsobiť ako kľúčový stabilizačný a rozvojový nástroj. Ich efektívne využitie bude rozhodujúcim faktorom v otázke, či dôjde k pokračovaniu konvergencie životnej úrovne, alebo k jej stagnácii až poklesu,“ píšu analytici.
Demografická hrozba
Slovensko čelí výraznej demografickej zmene. Ešte pred 25 rokmi bol mediánový vek našej populácie o 3,5 roka nižší ako v susednom Česku. O ďalších 25 rokov bude, naopak, o 3,5 roka vyšší. Znamená to zrýchlené starnutie spoločnosti a úbytok ľudí v produktívnom veku, čo bude zvyšovať tlak na sociálny aj zdravotný systém.
Starnutie obyvateľstva zároveň oslabuje konkurencieschopnosť ekonomiky. Jedným zo základných predpokladov rastu zostáva ľudská práca. Okrem výrazného odlivu talentu do zahraničia sa Slovensku nedarí ani v prilákaní vysokokvalifikovaných odborníkov z tretích krajín. V roku 2023 Slovensko udelilo len 24 tzv. modrých kariet. Pre porovnanie, Maďarsko 17, Česko ich vydalo 505 a Poľsko až 7 400. Práve Poľsko starne najvýraznejšie v regióne V4.
Hoci nezamestnanosť zostáva historicky nízka, slovenské domácnosti majú problém vytvárať úspory – priemer EÚ je 14,5 %, na Slovensku len 5,9 %. Mladé rodiny majú čoraz ťažší prístup k bývaniu a rast cien ho ešte viac komplikuje. Slabé investície a rast nákladov ohrozujú aj stabilitu trhu práce.
Slovensko potrebuje jasnú víziu
V oblasti vzdelávania sa Slovensko umiestnilo na 22. mieste. V testovaní PISA zaostávame, podiel detí v predškolskom vzdelávaní je nižší ako priemer EÚ. Navyše, kým Česi od roku 2016 zvýšili počet robotov v priemysle o 87 %, my len o 16 %. Svetový priemer je viac ako 100 %!
Slovensko si najviac pohoršilo v Indexe slobody tlače a v rámci EÚ sme klesli z 11. na 19. miesto. Podľa analytikov narastá tlak na novinárov, polarizácia spoločnosti silnie a dôvera verejnosti klesá. Analytici varujú, že bez nezávislých médií sa nedá budovať demokratická a prosperujúca krajina.
Slovensko potrebuje jasnú víziu rozvoja, zhodujú sa experti zo Slovenskej sporiteľne. Bez nej hrozí, že sa zaradíme medzi „večných dobiehačov“ ostatných krajín. Odborníci navrhujú väčší dôraz na vzdelávanie, vedu, robotizáciu, podporu mladých rodín, efektívnu verejnú správu a strategické investície do budúcnosti.
