BRATISLAVA - Slovenské zdravotníctvo čelí mnohým výzvam, s ktorými sa musí vysporiadať. Zažehnaním výpovedí lekárov schválením zákona sa problémy v tejto oblasti nekončia. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou totiž zverejnil na svojom webe hodnotenie financovania nemocníc podľa všetkých dostupných zdrojov. To poukazuje na to, že aj napriek pravidelnému dofinancovaniu dlh nemocníc stále rastie.
Jedným z najvýraznejších problémov je narastajúca zadlženosť štátnych nemocníc, píše ÚDZS. "Aj napriek pravidelnému dofinancovaniu, ktoré v roku 2024 dosiahlo hodnotu 191 miliónov eur, sa celkový dlh nemocníc vyšplhal na približne 165 miliónov eur," hodnotí úrad s tým, že súčasný model financovania je neudržateľný a zdôrazňuje potrebu systémových zmien.
archívne video
Za problematické považuje aj to, že pri analýze efektivity sa zohľadňujú predovšetkým zdroje z verejného zdravotného poistenia, pričom ďalšie významné zdroje, ako sú kapitálové výdavky, príspevky zriaďovateľov či financie na oddlženie, sú často ignorované. Napríklad v rokoch 2022 a 2023 nalial štát do nemocníc nezanedbateľný objem financií mimo zdrojov z verejného poistenia. "Kým v roku 2022 išlo o príjmy v rámci štátnych príspevkov, v roku 2023 išlo predovšetkým o zdroje z oddlženia vrátane dlhu voči Sociálnej poisťovni," poukazuje úrad.
Najvyššia efektívna základná sadzba (eZS) je u nemocníc 4 kategórie, na čom má podiel hlavne najvyšší podiel zdrojov mimo VZP zo všetkých kategórií. Porovnávanie efektívnych základných sadzieb nemocníc naznačuje, že štátne nemocnice majú spravidla prístup k vyšším zdrojom, no ich efektivita v kontexte využitia týchto financií zostáva predmetom diskusie.
Financovanie nemocníc rôznych typov a zriaďovateľov
Podľa úradu sú rozdiely viditeľné aj medzi nemocnicami rôznych typov a zriaďovateľov, čo ukazuje na nejednotnosť a systémovú nerovnováhu vo financovaní zdravotnej starostlivosti. "Štátne nemocnice dosahujú v priemere vyššie efektívne základné sadzby (eZS) oproti neštátnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti," hovorí ÚDZS.
V kategórii 3 je najlepšie platená nemocnica Milosrdní bratia (zaradená ako KUV Cirkev). "V tejto kategórii má výrazne vyššie platby aj AGEL, pričom má v kategórii 3 iba jednu nemocnicu (Košice Šaca). Na opačnom konci môžeme vidieť nemocnice patriace Penta Hospitals (Bory a Michalovce) a štátne nemocnice zriaďované MZ SR, ktorým eZS nad úroveň Penta Hospitals navyšujú zdroje mimo VZP," uvádza úrad, ktorý upozornňuje u nemocnice Bory na dôvod výrazne nižších platieb v roku 2023, ktorým sú limity vo VšZP. Niekde uprostred sa nachádzajú nemocnice iných rezortov, a to nemocnica Sv. Michala (ministerstvo vnútra) a nemocnica v Ružomberku (ministerstvo obrany), u ktorých zdroje mimo VZP znova predstavovali nezanedbateľnú časť ich príjmov.
"Pri nemocniciach kategórie 2 je možné až na mestskú nemocnicu Snina, ktorá je platená menej, vidieť minimálne rozdiely v celkovej eZS v rozmedzí 2 248 až 2 351 eur. Dá sa tak povedať, že tieto nemocnice sú v rámci svojej kategórie platené pomerne spravodlivo," približuje úrad. Do pozornosti však dáva fakt, že eZS tejto kategórie je vyššia ako ich základná sadzba (2 160 eur) a zároveň vyššia ako eZS u nemocníc Penta Hospitals a MZ SR v kategórii 3, ktoré tvoria väčšinu nemocníc danej skupiny.
"V kategórii 1 je možné vidieť, že nemocnice patriace všetkým súkromným zriaďovateľom majú zásadne vyššie sadzby ako nemocnice zriaďované VÚC alebo MZ SR. Najvyššie sadzby v tejto kategórii majú nemocnice siete AGEL," konštatuje na záver ÚDZS. Na vyššie financovanie súkromných nemocníc upozorňovali aj odborári z LOZ.
