BRATISLAVA - Porušovanie práv občanov počas pandémie je už dlhší čas aktuálnou témou. K rovnakému porušovaniu základných ľudských práv nedochádzalo "len" v kontexte slobodného zhromažďovania, ale prehĺbilo sa aj porušovanie ľudských práv žien a novorodencov. Podľa údajov dokonca získalo nové systémové rozmery. Vyplýva to z monitorovacej správy Pôrod – Práva – Pandémia, ktorú dnes zverejnilo združenie Občan, demokracia a zodpovednosť. Publikácia sumarizuje výsledky monitoringu realizovaného počas prvej vlny pandémie a upozorňuje na vážne porušenia ľudských práv žien.
Gabika Čepičanová z organizácie Občan, demokracia zodpovednosť, informovala Topky, že v súvislosti s pandemickou situáciou bol v rámci monitoringu realizovaný aj internetový prieskum o predpôrodnej a pôrodnej starostlivosti, do ktorého sa zapojilo 184 žien, ktoré rodili alebo boli tehotné v období od marca do júna 2020.
Praktiky ako z minulého storočia?
„Z monitoringu nám vyplynulo, že mnohé už predtým sa vyskytujúce porušenia práv sa v čase pandémie používali ako ospravedlnenia na zavádzanie nových porušení. Napríklad neadekvátne priestorové podmienky používali nemocnice, ale aj štátne orgány na ospravedlňovanie nemožnosti prítomnosti sprevádzajúcej osoby," uviedla právnička Janka Debrecéniová z ODZ, ktorá uviedla aj ďalšie príklady.
"Následne používali zas zákaz sprevádzajúcej osoby ako dôvod na znemožnenie kontaktu koža na kožu medzi matkou a novorodencom hneď po pôrode. Z porušovania práv sa tak počas pandémie stal ďalší začarovaný kruh,“ uviedla ďale s tým, že porušenia sa v čase pandémie výzmnamne kopili. Dokonca sa objavili aj praktiky, ktoré sa už ldhý čas neodporúčajú.
"Patril medzi ne aj dramaticky zhoršený prístup tehotných žien k informáciám o pôrodnej starostlivosti, ako aj vynechané či zredukované poradne alebo vyšetrenia počas tehotenstva. Vážnym porušením bol tiež častý zákaz sprevádzajúcej osoby pri pôrode, úkony zdravotnej starostlivosti bez informovaného súhlasu alebo napriek nesúhlasu žien, separácia novorodencov od ich matiek, ale aj nedostatočné tíšenie bolesti či neodporúčané rutinné a bolestivé praktiky ako tzv. skákanie na brucho," pokračovala právnička.
Vyžadované opatrenia rodiace ženy nechránili
Podľa ODZ boli ďalším osobitným problémom aj nedostatočné protiepidemické opatrenia, ktoré by adekvátne chránili rodiace ženy a ich novorodencov, alebo ich nedôsledné uplatňovanie nemocnicami. "Tieto nedostatky išli ruka v ruke so slabou ochranou súkromia a intimity rodiacich žien. Viac ako štvrtina žien bola k protiepidemickým opatreniam v nemocniciach kritická – považovali ich za zamerané viac na ochranu zdravotníckeho personálu než na ochranu žien a ich detí," uviedla Debrecéniová ďalej s tým, že tieto porušenia práv žien a novorodencov počas prvej vlny pandémie sa diali aj napriek tomu, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) veľmi skoro po vypuknutí pandémie vydala odporúčania na poskytovanie pôrodnej starostlivosti počas krízového obdobia.
Správa, ktorú organizácie zverejnila obsahuje aj odporúčania pre zdravotnícke zariadenia, príslušné orgány štátu či iné zodpovedné subjekty, a to nielen na obdobie pandémie, ale aj vo vzťahu k potrebe systémových zmien v pôrodnej starostlivosti všeobecne.
„Krízy prinášajú príležitosti pre zmeny. Odporúčania sú zamerané na kroky smerujúce k dodržiavaniu práv tehotných a rodiacich žien a ich detí, a to počas pandémie i mimo nej. Veríme, že monitorovacia správa bude vítanou spätnou väzbou pre dotknuté inštitúcie a impulzom vidieť porušenia práv pri pôrodoch v novom svetle. Vyzývame dotknuté subjekty, aby si dôsledne plnili svoju povinnosť rešpektovať, chrániť a napĺňať práva tehotných a rodiacich žien a ich novorodencov a naštartovali potrebné systémové zmeny,“ uzatvorila Šarlota Pufflerová, výkonná riaditeľka ODZ.
