Pondelok15. apríl 2024, meniny má Fedor, zajtra Dana, Danica

Z pohľadu na národný park mrazí: Na mape vyzerá ako rúbanisko, zarážajúce tvrdenie ochranárov

NAPANT na satelitnej snímke Zobraziť galériu (3)
NAPANT na satelitnej snímke (Zdroj: TASR/Michal Svítok, FB/Katarína Grichová)

BRATISLAVA – Najväčšia prírodná katastrofa za posledných sto rokov v najväčšom horstve Slovenska dodnes vyvoláva nepokoje. Polovica národných parkov by mala byť podľa ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa (Most-Híd) do roku 2025 bezzásahová. No mapka, ktorú na sociálnej sieti v skupine Slovenský ochranársky snem zverejnila Katarína Grichová, vyráža dych.

Grichová z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK zverejnila v internetovej skupine mapku, ktorá vyobrazuje Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Porovnávacie obdobie je od roku 2000. Žiaľ, za uplynulých osemnásť rokov sa zničili milióny stromov na ploche tisícok hektárov. Prečo majú iba rezervácie v bezzásahovom režime zmysel?“ napísala k svojej fotografii Grichová.

Ružou farbou sú zmapované plochy, kde sú lesy vyrúbané alebo porast v nich je menší ako 5 metrov. Zelenou farbou sú označené bezzásahové rezervácie.

Mapa NAPANT-u zo satelitnej
Zobraziť galériu (3)
 (Zdroj: FB/Katarína Grichová)

Mapa je podľa ekológa a environmentalistu nepravdivá

Z pohľadu na satelitnú snímku NAPANT-u mrazí. Grichovej príspevok komentoval absolvent zvolenskej Fakulty ekológie a environmentalistiky Peter Haluzina, ktorý ale tvrdí niečo iné. Myslí si, že Grichovej mapka je nepravdivá a nepresná. Upozornil, že podklady, ktoré využíva Štátna ochrana prírody (ŠOP), vychádzajú zo služby Global Forest Watch. Služba vraj generuje iba hrubý odhad zo satelitných snímok s rozlíšením 30x30 metrov. Je teda samozrejmé, že po najväčších prírodných katastrofách, ktoré spustošili národné parky v rokoch 2004, 2014 a 2017 je mapa zavádzajúca. „Táto metóda vôbec nezaznamená les, ktorý narástol do výšky 5 metrov a dokonca aj mŕtve stromy vyhodnocuje za úbytok,“ podotkol absolvent ekológie a environmentalistiky.

"Lesy rastú ako z vody"

Do svojho komentára tiež priložil mapu národných parkov, ktorá zase vyobrazuje inú skutočnosť. V TANAP-e a NAPANT-e od roku 2016 zmizlo 30 percent lesov. Ministerstvo životného prostredia SR mapkou, ktorou argumentoval Haluzina, vyvracia nepravdivé tvrdenie o odlesnení. „Podľa oficiálnych údajov plocha lesa rastie, podľa satelitov je to naopak. Hlavný rozdiel pramení z odlišností metodík a samotnom chápaní lesa. Na rozdiel od oficiálnych štatistík, ktoré vychádzajú z katastrálnych zápisov, satelit považuje za les ľubovoľnú zalesnenú plochu vyššiu ako 5 metrov pokrytú aspoň na 30 percent, resp. 16 percent plochy lesov,“ píše MŽP SR s tým, že obe metodiky praktikujú odlišnú definíciu lesa. Haluzina zdôraznil, že Grichovej mapa je zavádzajúca, pretože stromčekom trvá roky kým vyrastú len spod buriny a nieto ešte do výšky 5 metrov.

Mapa NAPANT-u, ktorou argumentoval Haluzina.
Zobraziť galériu (3)
Mapa NAPANT-u, ktorou argumentoval Haluzina.  (Zdroj: MŽP SR,)
    

NAPANT bude ako pred 200 rokmi

Medzi Grichovou a Haluzinom došlo k horlivej diskusii. Katarína z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK sa Haluzinu opýtala, čo povie na NAPANT vs. jeho rezervácie. Absolvent Fakulty ekológie a environmentalistiky vo Zvolene na jej podnet reagoval so slovami, že značná časť z vyznačenej oblasti bola vyváľaná pri vetrovej kalamite v roku 2004.

Pripomenul, že každý rok sa porasty obnovujú a rovnako sa aktualizuje aj ich plánovanie. No smrekové oblasti sú vo veľkom napádané škodlivými činiteľmi, čo sa prejavuje na ich chradnutí a oslabení. „Vyznačené oblasti sú prírodné rezervácie, v ktorých sa smrek vyskytoval prirodzene, a preto má lepšiu odolnosť. V týchto oblastiach sa neťažilo a preto sú celistvé, to však neznamená, že sa aj tam nenachádzajú ohniská lykožrútovej kalamity,“ myslí si Haluzina, ktorý upozornil, že je preto nesprávne robiť závery zo satelitných snímok, ktoré sú nepresné a slúžia len na hrubý odhad.

Grichovú tiež uistil, že na väčšine týchto plôch sa už nachádzajú malé stromčeky pôvodných drevín, ktoré majú dobrú perspektívu do budúcna. „Už nejde vôbec o smrečiny, ale o zmes pôvodných drevín, ktoré tam rástli pred 200 rokmi,“ uzavrel.

Viac o téme: LesMapaNAPANTOdlesňovanie
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu