Utorok, 11. máj 2021. Meniny má Blažena, zajtra Pankrác.

Odborník na rádioaktivitu o rakovine na Slovensku: V budovách stále dýchame nebezpečný radón

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: thinkstock.com
04.04.2016 08:00

BRATISLAVA - Je to beh na dlhé trate, myslí si o probléme slovenských stavieb chemik a odborník na radiáciu Petr Škrabálek, ktorý už roky upozorňuje na nadpriemerné koncentrácie radónu v budovách a jeho škodlivý vplyv na ľudské zdravie.


Nedávno sme na Topkách publikovali článok o tom, ako môže nadmerný výskyt rakoviny pľúc súvisieť s vdychovaním rádioaktívneho radónu v budovách. Bol to však len hrubý a neúplný náčrt problému, ktorý je na Slovensku dlhodobo prehliadaný. Chemik Petr Škrabálek zo Štiavnických Baní nám preto detailnejšie vysvetlil, ako môže radón v budovách súvisieť so zdravotnými problémami.

Koniec chemoterapie? Prelomová liečba by mohla zvýšiť šancu na prežitie!

Mierou dávky rádioaktívneho žiarenia je 1 Sievert (skratka Sv). V praxi sa zvyčajne používa jednotka mSv (milisievert). Priemerný Slovák prijme za rok 2,5 milisievertov žiarenia, pričom až polovica tejto dávky pochádza z inhalácie radónu a aerosólov jeho rádioaktívnej premeny v interiéroch budov. Zvyšných 40 % dávky predstavuje ožiarenie celého tela z neregulovateľných prírodných zdrojov (kozmické žiarenie, gama žiarenie hornín, beta žiarenie draslíka v tele) a 10 % tvoria príspevky z RTG diagnostiky, vysvetľuje na úvod odborník.

Dlhodobo zanedbávaný faktor

Ako pripomína Škrabálek, rakovina pľúc vzniká spolupôsobením viacerých faktorov, avšak je preukázané, že ionizujúce žiarenie vyvoláva zhubné nádorové ochorenia a pravdepodobnosť ich vzniku priamo úmerne stúpa s rastúcou dávkou žiarenia. Škrabálek upozorňuje, že popri fajčení predstavuje na Slovensku radón dlhodobo podceňovaný faktor, ktorý môže byť kľúčový. Prepuknutie rakoviny v tkanivách je totiž veľakrát záležitosťou niekoľkých desiatok rokov a skutočná príčina sa potom ťažko odhaľuje. „U uránových baníkov bola priemerná doba latencie rakoviny pľúc odhadnutá na 20 rokov“ spresňuje.

Prelomový objav vedcov: Záhadu rakoviny pomáha vyriešiť 200-ročná múmia z Maďarska

Zaujímavosťou v histórii výskytu rakoviny pľúc mužov na Slovensku je jej prudký rast od povojnových rokov do roku 1986, keď na ňu zomieral rekordný počet mužov, nasledovaný takým istým prudkým poklesom k roku 2003. U žien sa jej výskyt, paradoxne, po celý čas len nepatrne a rovnomerne zvyšoval. Prečo to bolo tak? „V povojnovej generácii fajčili tak muži, ako ženy. Fajčilo sa všade, kde nehrozilo riziko požiaru a niekedy i tam. Patrilo k bontónu. Do roku 1990 nebolo administratívne obmedzované,“ zamýšľa sa Škrabálek a uvažuje nad „čisto mužskými” faktormi, ktoré by mohli tu vlnu rakoviny vyvolať.

„Možno ich priniesla sama povojnová doba. Nebývalá povojnová industrializácia krajiny. Časovo by to sedelo,“ dodáva. Bola to éra kolosálneho rozmachu baníctva, ťažkého strojárstva, energetiky a hutníctva. Tri päťročnice budovania a je tu rok 1965. V intenciách poznatkov z baníckych štúdií o dvadsať rokov neskôr, okolo roku 1985 rakovina kulminovala. V menovaných priemyselných odvetviach sa ženy vyskytovali len výnimočne, čo by vysvetľovalo, prečo sa ich prudký nárast rakoviny netýkal. Po roku 1965 sa začalo viac dbať na hygienu práce. Zavádzali sa postupy zamerané na odstraňovanie škodlivín z ovzdušia na pracoviskách a obmedzovanie priemyselných exhalácií. To mohlo viesť k postupnému poklesu výskytu mužskej rakoviny pľúc, ktorý sa po roku 2001 zastavil.

Radón zabíja potichu a pomaly

Hoci WHO priznala aerosólom radónu karcinogenézu triedy 1A, naďalej jeho účinky zľahčuje, až prehliada. „Iróniou je, že napriek tuhým administratívnym opatreniam proti fajčeniu od roku 2003 výskyt rakoviny pľúc u mužov opäť pozvoľna rastie a rovnaká hodnota nárastu ochorení sa týka aj žien,“ podčiarkuje chemik.

Ako ďalej vysvetľuje odborník, rádioaktívny radón v interiéroch obydlí má na svedomí oveľa viac úmrtí, ako sa inštitúcie odvažujú priznať a spomína výskum doktora Ladislava Tomáška zo Štátneho ústavu radiačnej ochrany Praha. Vo svojich výskumoch ukazuje, že fajčenie až takmer dvojnásobne zosilňuje účinok radónových aerosólov. V záveroch štúdie z konca milénia Denisa Nikodémová, slovenská expertka na radiáciu, odhaduje, že inhalácia radónu v budovách spôsobuje 600 až 800 nových prípadov karcinómu pľúc ročne. Odhad bude potrebné prehodnotiť v duchu súčasných poznatkov. Nakoľko podľa kritérií WHO fajčí polovica dospelých Slovákov, dôsledky musia byť oveľa väčšie, uvažuje Škrabálek.

Paneláky mali výhodu, keď bolo teplo lacné

Škrabálek dodáva, že v dôsledku úspor tepelnej energie sa dnes znižuje ventilácia bytov infiltráciou, čím sa zvyšuje koncentrácia radónu v interiéroch i faktor rádioaktívnej rovnováhy. Koncentrácie radónových aerosólov môžu dosahovať úrovní hodných optimalizácie.

„Kým sa paneláky zakladali na železobetónovej vani, rodinné domy na kamenných alebo betónových pásoch. Železobetónová vaňa je drahá, ale ideálna protiradónová izolácia, pretože obsahovala dobre vetrané technické zázemie pre budovy a pivničky obyvateľov,“ ozrejmuje Škrabálek s tým, že staršie rodinné domy založené na pásoch nemajú betónové platne, alebo ak majú, tak sú vyrobené iba ako výplňové konštrukcie.

Moderné rodinné domy majú platne odliate z jednoduchého betónu, alebo armované oceľovou sieťou a sú umiestnené nad základovým pásom. „V prvom prípade prúdi radón z podložia do interiéru celou podlahovou konštrukciou alebo obvodovými špárami, v druhom trhlinami v platni z nevhodného ošetrovania pri tuhnutí a na etapových spojoch. Liate monolitické platne prepúšťajú radón difúziou pórmi po nadbytočnej vode, pridanej kvôli pohodlnejšej nivelácii. Intenzita kombinovaného toku radónu z podzákladia do interiéru závisí na geologických vlastnostiach základovej pôdy, saturácii pôdy vodou, skladbe a kvalite kontaktných konštrukcií a dispozičnom riešení budovy,“ vysvetľuje odborník a dodáva, že k celkovej koncentrácii radónu pochopitelne prispieva aj stavebná konštrukcia.

Odborník na rádioaktivitu o
Zdroj: thinkstock.com

Kompetentní 25 rokov mlčali

„Z epidemiologických dát získaných radónovým prieskumom takmer 2 000 bytov v období medzi rokmi 1991 až 1993 vyplýva, že orgány slovenskej radiačnej ochrany vedeli, že takmer v 20 percentách bytov koncentrácie radónu presahujú vtedajšiu ‚zásahovú úroveň‛, v niektorých rodinných domoch dokonca niekoľkokrát. Vedeli, že viacbytové domy, paneláky a tehlové činžiaky sú takpovediac za vodou, lebo tam nájdené aktivity radónu boli nízke, porovnateľné so svetovým priemerom. Avšak, pre ľudí žijúcich v rodinných domoch, ani v tých, o ktorých vedeli, že sú vo vážnom ohrození, neurobili nič,“ myslí si odborník.

Nekompetentné legislatívne opatrenia sa nikdy v praxi dôsledne neuplatňovali. Naviac: „Keď niekto pri výstavbe na riziko z radónu prihliadať chcel, projektanti používali postupy, o ktorých sa v odbornom svete už vtedy pochybovalo, alebo sa vyslovene neodporúčali, lebo boli nespoľahlivé. Vina nebola na projektantoch. Ochrana stavieb sa na slovenských stavebných školách nikdy nevyučovala a publikácia Radón a dom, jediný odborný zdroj informácií vydaný okolo roku 1992, nič iné nenúkal,“ spomína Škrabálek.

Ochranu by mala podporiť aj vláda

Nádej na zlepšenie nám podľa odborníka dáva Smernica rady 59/2013/Euratom. Smernica je komplexným predpisom minimálnych bezpečnostných štandardov v ochrane ľudí pred účinkami ionizujúceho žiarenia zo všetkých existujúcich regulovateľných zdrojov a vo všetkých expozičných situáciách. Tvorcovia smernice vidia v expozícii ľudí radónom v budovách závažný bezpečnostný problém. Nariaďujú národným vládam vytvoriť Národný akčný plán pre radón, dlhodobý plán systematického znižovania tejto expozície.

Podľa Škrabáleka sme vďaka 25 rokom nekompetentných postupov slovenských orgánov radiačnej ochrany v oblasti regulácie rizika z radónu o štvrťstoročie za ostatnou Európou. Preto je dôležité sa na akt implementácie Smernice v slovenskej legislatíve pripraviť. Pokúsiť sa dobehnúť zanedbané, lebo 2 roky zo štyroch sme už vďaka liknavosti úradníkov Úradu verejného zdravotníctva stratili. Príčinou je článok 76 Smernice, ktorý hovorí, že žiadny orgán ministerstva zdravotníctva nemôže byť orgánom radiačnej ochrany.

Namiesto obštrukcií je potrebné bez meškania pristúpiť k príprave vzdelávacích programov pre stavbárov na vysokých i stredných školách, zriadiť v rámci Slovenskej legálnej metrológie metrologické kalibračné stredisko pre radónové veličiny a laboratórium výroby a vyhodnocovania integrálnych dozimetrov radónu, lebo to sú úlohy, ktoré sa cez noc splniť nedajú, myslí si Škrabálek. „Ako sa zdá, plnenie menovaných úloh je podmienené urýchleným naplnením článku 76. To bude úloha pre kabinet, ktorý vzíde z terajších volieb. Ten by mal uvažovať i o vytvorení finančného fondu na podporu prechodu kompetencií k radiačnej ochrane na iný subjekt (možno Úrad jadrového dozoru) a Národného akčného plánu pre radón,“ dodal odborník.

Odborník na rádioaktivitu o
Zdroj: thinkstock.com

 

 


Galéria

Ilustračné foto

Nástroje k článku



ZDROJ: zh
FOTO: Thinkstock.com

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články