Amnesty: Bez reformy systému sa segregácia rómskych žiakov neskončí | Topky.sk

°C

Streda, 22. január 2020. Meniny má Zora, zajtra Miloš.

Amnesty: Bez reformy systému sa segregácia rómskych žiakov neskončí

Ilustračné foto
Ilustračné foto
29.08.2013 12:22

BRATISLAVA - Bez systémovej reformy sa segregácia rómskych žiakov sama od seba neskončí, hovorí výskumníčka Amnesty International pre Slovensko Barbora Černušáková.


Takto reagovala na mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej pre Národnú radu SR. Ombudsmanka v správe vyzvala poslancov, aby zabezpečili vynútiteľnosť zákazu spomínanej diskriminačnej a nezákonnej praxe. Podľa ministerstva školstva je dôležité dať si fakty do súvislostí a vyjasniť si problematiku zdedenej rezidentnej segregácie.

Pozorovanie ombudsmankinho úradu na 21 školách "prinieslo podozrenie z umelo vytváraných školských obvodov tak, aby zahrňovali najmä rómske deti". Dubovcová nevylučuje, že v niektorých školách a lokalitách sa i napriek antidiskriminačnej legislatíve nezaobchádza s deťmi rovnako.

Deje sa tak podľa nej na základe ich pôvodu, nielen pokiaľ ide o možnosti ich prístupu k vzdelávaniu, ale aj o spôsob a podmienky, v akých sú vzdelávané, zistila kancelária verejnej ochrankyne práv prieskumom na školách. Ako príklad uvádza školský obvod ZŠ Matice slovenskej Prešov. Podľa Dubovcovej je obvod školy určený na to, aby do nej chodila väčšina rómskych detí z prešovskej časti Tehelňa.

A to aj napriek tomu, že sa v blízkosti Tehelne nachádza aj iná základná škola. V základnej škole na Školskej ulici v Markušovciach našli zamestnanci kancelárie zase triedy, ktoré sú podľa nich určené osobitne pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a triedy pre takých, čo zo znevýhodneného prostredia nepochádzajú.

Svojou kritikou slovenského školstva sa Dubovcová pripojila k hlasom mimovládnych organizácií, ktoré roky upozorňujú na problém segregácie v školách na etnickom princípe, hovorí Černušáková. Dodáva, že napriek legislatíve zakazujúcej segregáciu, slovenské úrady v praxi zlyhávajú. Školám podľa výskumníčky chýbajú metodické aj finančné nástroje, ktoré by im umožnili vzdelávať žiakov s rôznymi potrebami inkluzívne.

"Neexistuje účinný monitorovací mechanizmus, ktorý by včas identifikoval prípady nezákonnej segregácie a nariadil nápravu," myslí si Černušáková. Amnesty International vo svojej tieňovej správe pre Organizáciu spojených národov označuje segregáciu na slovenských školách za systematickú. Hnutie v tieňovej správe napísalo, že ho znepokojuje aj prístup Štátnej školskej inšpekcie. Tá podľa zástupcov Amnesty nemá dostatok schopností, sily a chuti efektívne riešiť etnickú segregáciu na školách.

Rezort školstva vznik čisto rómskych škôl nepopiera, príčinu ich vzniku však vidí hlavne v pôrodnosti. "Vzhľadom na rezidentnú segregáciu v určitých lokalitách znásobenú vyššou pôrodnosťou sa vytvorili takzvané rómske školy. Vzhľadom na zloženie obce tvorené majoritne rómskym obyvateľstvom v tomto prípade nemôžeme hovoriť o segregácii. Táto skutočnosť má dlhoročnú a nie novodobú históriu," vysvetlil hovorca ministerstva Michal Kaliňák.

Na podporu inkluzívnych opatrení vyčlenil rezort za posledné dva roky 60 500 a 52 500 eur. V roku 2012 získalo z výzvy Podpora vytvárania pozitívnej sociálnej klímy a motivácie v multikultúrnych triedach základných škôl 2012 peniaze 23 projektov. Tento rok to je 16 projektov v rámci výzvy Podpora výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v základných školách.

Etnickú segregáciu v SR okrem antidiskriminačného zákona zakazuje aj školský zákon. Zákon zaručuje rovnaké zaobchádzanie vo vzdelávaní pre dieťa, žiaka, ale aj v pracovno-právnych vzťahoch pre pedagogických zamestnancoch. Podľa pedagogicko-organizačných pokynov ministerstva školstva sú zakázané všetky formy diskriminácie a segregácie.

V školách a školských zariadeniach sa má odstrániť priestorové, organizačné, fyzické a symbolické vylúčenie alebo oddelenie rómskych žiakov na základe ich etnickej príslušnosti od ostatných žiakov. Pokyny kážu dôsledne riešiť problémy detí a žiakov z marginalizovaných skupín. Ministerstvo školstva v pokynoch vyžaduje, aby sa na školách vytvárali vhodné podmienky pre vzdelávanie takýchto detí spolu s majoritnou populáciou.

V roku 2012 a 2013 ministerstvo školstva realizovalo dve výzvy na podávanie žiadostí o financovanie rozvojových projektov zamerané na desegregáciu.


Nástroje k článku



ZDROJ: SITA
FOTO: SITA

Nahlásiť chybu

Najčítanejšie články