Prekáža jej, ak ju považujú za arogantnú, no najväčšiu bolesť jej spôsobujú bývalí priatelia, ktorí začali závidieť. Tvrdí, že je šťastná, no cena za to je príliš vysoká. Aká vlastne je speváčka MISHA (29)?
Máte za sebou dva roky v slovenskom šoubiznise. V čom boli navzájom rozdielne?
- Prvý rok som si musela zvykať na kopec vecí. Začínala som s malou dušičkou, hovorila som si, že som učiteľkou angličtiny a nemôže sa mi nič stať. S úspechom som nerátala. Zrazu sa to všetko zomlelo. Bola som hrozne nervózna, čo si odnášalo moje okolie. Keď vám zavolá stopäťdesiat ľudí denne, tak na toho posledného už vyhŕknete. Po roku som si našla manažérku a preniesla som na ňu všetky organizačné veci. Zrazu som bola v úplnom pokoji a mohla som sa sústrediť len na hudbu. Dnes už všetko beriem s oveľa väčším pokojom.
Ako sa za ten čas vyvinuli vaše priateľstvá?
- Mám okolo seba úzky okruh priateľov, ktorým som hneď na začiatku povedala: "Počúvajte, vážení, keby sa vám zdalo, že veľmi ulietam nahor, tak ma ťahajte dolu." Mám rada konštruktívnu kritiku, nepotrebujem počuť "kaleráby". Ak mi niekto príliš podozrivo tlačí do hlavy, aká som skvelá, tak pochopím, že to robí z nejakých nekalých úmyslov. Mám tiež kapelu, ktorá je skvelá. Zavolajú mi o pol dvanástej v noci: "Miláčik, my ťa veľmi ľúbime. Ahoj!" Všetkým som im povedala: "Počúvajte, ja vás budem platiť ako hodinky, ale musíte so mnou hrať z lásky, nielen pre peniaze." Pokiaľ ide o staré priateľstvá, tak veľa ľudí sa mi otočilo chrbtom a začalo mi ubližovať. Nevedela som si pripustiť, že mi niekto môže závidieť. Prečo? Oni si azda myslia, že som za vodou? Poviem vám to takto. Predtým som tlmočila a vedela som sa o seba postarať. Teraz spievam a viem sa o seba postarať. Možno, že ako tlmočníčka som na tom bola aj lepšie. A ako všetci tí ľudia, ktorí mi závidia, môžu vedieť, či som v súkromí v pohode? To vôbec nemusí byť pravda. Vždy je niečo za niečo. Táto práca je strašným náporom na psychiku. Čo sú peniaze? Papieriky. Človek musí byť v prvom rade šťastný. Za šťastie sa platí, a to vám berie energiu.
Nakoľko ste vy šťastná?
- Ja som v pohode.
To je veľmi diplomatická odpoveď.
- Áno, pretože nechcem hovoriť o svojom súkromí. Teším sa veľmi z hudby, aj keď som si nikdy nepovedala: "Ja chcem byť speváčkou." Len ma to bavilo, chodila som doma hore-dole po schodoch a skúšala som, kde je lepšia akustika. Najlepšie z toho vyšli kúpeľňa a garáž.
Stále som sa nedozvedel, či ste šťastná.
- Som, samozrejme. Nenávidím pretvárku a nedokázala by som sa teraz s vami rozprávať a usmievať sa, keby som mala nejaký problém.
Hovorili ste o tom, ako ste najbližším priateľom nakázali, aby vás ťahali nadol, ak príliš uletíte. Museli to robiť často?
- Nemyslím, aj keď si niektorí ľudia možno myslia, že som nafúkaná. Občas sa stane napríklad takáto vec: Pošle mi SMS-ku moja bývalá najbližšia priateľka z Michaloviec. Ja jej na ňu neodpoviem, lebo som dostala ďalších tridsať správ, šoférujem a nestíham. Potom mi napíše: "Počúvaj, aká si ty nafúkaná, že už ani kamoške neodpovieš?!" To ma vie zabolieť. Pre Boha, ale ja som to neurobila preto, že som hviezda a je pod moju úroveň sa s ňou baviť. To je čo za nezmysel? Potrebujem mať pokoj v duši a ten mi vyrábajú ľudia, ktorí ma majú radi. Nemôžem robiť veci, ktoré by ľuďom ubližovali, pretože by som nemohla spať.
Váš bývalý americký basgitarista Greg Delcore vám zrejme veľa pokoja do duše nepriniesol. Čo sa medzi vami vlastne stalo, že sa taký rozčertený vrátil domov?
- Greg na Slovensko prišiel z vlastnej vôle, lebo sa tešil, že pesnička, ktorú sme spolu napísali, mala veľký úspech. Zavolal mi a povedal: "Veľmi s tebou chcem ísť hrať!" Ja mu na to: "Greg, ale ja ťa môžem zaplatiť len ako Slováka. Tu je veľa basgitaristov, nepotrebujem mať v kapele Američana len preto, aby som sa tým mohla chváliť. Neviem ti ani zaručiť, ako často budeme hrať." On sem prišiel, na prvý pohľad zlatučký človek. Začala som tlačiť na organizátorov, aby sme mohli hrávať ako veľká kapela. Greg priviedol aj klávesáka, a hoci sme ho nepotrebovali, tak som si povedala: "Nemám problém rozdeliť honorár na viac dielov." Uvažujte: Prečo by som nemohla spievať na halfplayback a byť na pódiu sama? A ako by som potom bola v pohode za vodou! Brala by som honorár sama, ale ja sa veľmi teším, keď mám na pódiu živú kapelu.
Ako vaše konflikty začali?
- Občas sa stalo, že sme hrali v klubíku, kde bolo pódium dvakrát tri metre. Tam nenapcháte celú kapelu, tak som Gregovi volala, že ho nemôžem zobrať. On bol totiž súčasťou širšej koncertnej zostavy. Keď som to urobila trikrát za sebou, bolo zle. Vykríkol: "Prečo oni zarábajú, a my nie?!" Úplne ma to zabilo. A vznikol problém, nenávisť, márnomyseľnosť. Niekedy sú ľudia zlí a vy o tom neviete. Potom si začal vymýšľať, že on napísal všetky pesničky, čo sme spolu robili, čo je nezmysel.
Pesničky na nový album nazvaný Misha ste si napísali sama?
- Sama aj v spolupráci s mojimi muzikantmi. Je to vlastne dvojalbum. Najviac ma bavilo experimentovať s rôznymi zvukmi. Behala som po etnoshopoch a zháňala všelijaké nástroje. Z jedného trčia štyri tyčky, vyzerá ako kokosový orech a vydáva brnkavé zvuky.
Kto na tom hral?
- Ja, veď na to netreba veľa umenia. Ide len o to, kam ten zvuk umiestniť. Hrala som naozaj na všelijakých blbostiach. Neviem, ako sa volajú, keďže mi to nevedeli povedať ani predavači. V Singapure som napríklad našla takú žabku s vyrezávaným chrbtom, ktorá vydáva úplne super zvuky. Tieto nástroje mám doma povešané v priestore pred oknom, pretože nemám klasické záclony.
Album vraj vznikal na cestách po Slovensku. Koľko vás stál benzín?
- Strašne veľa. A k tomu hotely! Keď idete do lacného hotela, tak je plný, ľudia vás spoznajú a je po práci. Treba ísť tam, kde nikto nie je, a to je drahé. Niežeby som bola snob, potrebovala som len ticho. Preto som si teraz vymyslela, že by som si raz mala zariadiť nejakú chalúpku v dedinke niekde ďaleko od Bratislavy, kde budem skladať pesničky. Každý víkend budem dedinčan! Nie teraz, ale až tak o desať rokov. Už mám aj nakreslený jej plánik, ktorý si postupne vyfarbujem.
Minulý rok ste sa sťahovali do nového bytu. Už ste si ho stihli zariadiť?
- Zariadený je od začiatku, no peniaze, ktoré na to boli potrebné, nemajú nič spoločné s mojou hudbou. Predtým som desať rokov veľmi tvrdo pracovala. Bola som celkom schopná tlmočníčka. To, že som známa speváčka, mi pomohlo akurát urýchliť niektoré veci. Sama som si montovala všetky poličky. Raz som sedela so skrutkovačom v ruke na jednom dlhom knižničnom diele s obrovskou radosťou v očiach. Vtom mi prišli dvaja chalani montovať kuchynskú linku a ostali v nemom úžase: "Pre Boha, to si montujete sama?" Ja im na to: "Viete, ako ma to baví?" Jedenásť rokov som sa tešila, keď prestanem bývať v internátoch a podnájmoch. Teraz mi má niekto zobrať radosť len preto, že som speváčka?
Boli ste prvou slovenskou osobnosťou, ktorá sa zapojila do projektu adopcie afrických detí na diaľku. Mesačne prispievate 800 korunami na vzdelanie malého černoška. Máte spätnú väzbu?
- Nie. Celé je to organizačný problém, lebo tých detí majú tisíce. Chcela som mu poslať nejaké oblečenie a topánočky do školy, no neviem ani, aké má číslo nohy.
