BRATISLAVA - Marta Šimečková je už niekoľko týždňov pod paľbou otázok a už okrem toľko skloňovaného Projektu Fórum sa po rokoch oprášila aj pre niekoho úplne nová kauza - čudné praktiky v konkurenčnom denníku. Aj tu sa objavuje jej dlhoročná kamarátka a kolegyňa z Projektu Fórum Andrea Puková, ktorá sa stala ešte väčším terčom otázok, hlavne pre pochybné účtovné uzávierky v spomínanom združení.
Kauza pochádza ešte z roku 2004, kedy duo Šimečková-Puková pôsobilo v rámci kultúrnej rubriky v Denníku SME. Prípad po dlhej dobe opätovne otvoril portál Omediach.com a detaily v ňom spresnila nezisková organizácia Transparency International Slovensko.
Šimečkovej a Pukovej aktuálny problém
Kauza okolo Šimečkovej a jej spolupracovníčky Pukovej sa pritom v týchto dňoch točí okolo podozrení z vážnych finančných machinácií v občianskom združení Projekt Fórum, kde podľa zverejnených dokumentov dochádzalo k falšovaniu účtovných výpisov a presúvaniu peňazí, často na súkromný účet Pukovej, pričom samotná Šimečková tvrdí, že o manipuláciách nevedela a zodpovednosť presúva práve na ňu. Prípad už rieši polícia a zahŕňa aj podozrenia z obchádzania exekúcií či neprehľadného financovania. Spomína sa aj dvojité či trojité vyplácanie faktúr.
Celá kauza však prerástla do vysokej politiky najmä preto, že Marta Šimečková je matkou lídra opozície Michala Šimečku (Progresívne Slovensko), čo vládni politici, najmä premiér Robert Fico (Smer-SD), využívajú na svojich brífingoch ako ataky voči opozícii a spájajú prípad s jej dôveryhodnosťou, čím sa z pôvodne právneho problému stal aj významný politický konflikt.
Záležitosť, ktorá spala vyše 20 rokov pod povrchom
Puková a Šimečková boli pritom už desiatky rokov "nerozlučné" kamarátky a ich fungovanie sa datuje až obdobia po prelome milénia, kedy pôsobili na kultúrnej sekcii pod šéfredaktorským vedením Denníka SME Martina Milana Šimečku (Šimečkovej manžela, pozn. red.). Práve v roku 2004 bola Šimečková na pretrase kvôli prazvláštnym článkom z dielne istého autora menom Edwin Grassmeier. Duo Puková a Šimečková sa podľa portálu Omediach.com už dlhšie vyhýbajú otázkam na túto tému.
Išlo totiž o to, že tento mysteriózny a verejnosti neprístupný autor sa podpisoval pod desiatkami článkov, ktoré vychádzali prednostne na webe denníka. Texty sa až nápadne podobali na články vo vtedajších vydaniach nemeckého magazínu Der Spiegel. Samotná Puková vtedy pôsobila ako šéfka kultúry v denníku. Podľa Transparency International Slovensko (TIS) na podozrenia upozornil práve bývalý šéf tejto neziskovky Gabriel Šipoš cez svoj projekt monitoringu médii "Slovak Press Watch".
Záhadné texty - záhadný autor
"Šípoš v článku „Wer ist Edwin Grassmeier?“ upozornil, že viaceré texty v kultúrnej rubrike SME uverejňované pod menom Edwina Grassmeiera nápadne pripomínali články publikované na webe nemeckého magazínu Der Spiegel," napísala neziskovka TIS. Redaktorka Miroslava Kernová z webu Omediach.com tvrdí, že Šimečková a Puková boli staré známe a "kauza Grassmeier" sa pre Pukovú skončila tak, že odišla z denníka SME a Martin Milan Šimečka sa 3. marca 2004 ospravedlnil. Za obe sa však vtedy postavil a celú vec označil za "neúmyselné zlyhanie".
Puková odišla aj preto, že si vraj identitu onoho Grassmeiera neoverila a nedal sa overiť ani pôvod článkov od človeka vystupujúceho pod týmto menom. Z denníka SME neskôr odišla aj Šimečková, no Šípoš ich kariéru naďalej sledoval. V 2007 roku upozornil na to, že obidve opäť pôsobia v médiách a v tom čase boli editorky magazínu OS - Fórum občianskej spoločnosti.
Šípoš však už v tom čase rátal až 150 textov, ktoré sú vraj na webe denníka dodnes. Ani jemu sa ale nepodarilo získať stanovisko záhadného Grassmeiera. Napriek tomu Šimečková a aj Puková tvrdili, že Grassmeier existuje a je to reálna osoba. Jediný a údajný nepriamy dôkaz o existencii Grassmeiera je vraj telefonát redaktorky Marty Frišovej-Šimečkovej (vystupovala vtedy aj s priezviskom za slobodna, pozn. red.) z minulého roku. Grassmeier mal byť v skutočnosti istý Hans Peter Berger z Tübingenu a poslal do redakcie aj email, v ktorom sa denníku SME ospravedlnil, že uviedol falošné telefónne číslo a falošnú adresu. Spochybnenie pravosti týchto údajov sa stalo predmetom veľkých debát, po ktorých prišlo aj Šimečkovo ospravedlnenie.
Redaktora boli hľadať v cudzine na vlastnú päsť
Šimečková a Puková sa mali brániť tvrdením, že Grassmeier je spolupracovníkom medzinárodnej agentúry DPA. Nikto to však dodnes nepotvrdil a obidve sa otázkam na túto tému vraj vyhýbajú. "Ja som dokonca najal novinára Martina Kleina, aby vycestoval do Nemecka a hľadal ho, lebo som stále veril, že ten človek existuje. Nakoniec sa ukázalo, že neexistuje – a obe dievčatá z redakcie odišli," povedal svojho času šéf Petit Pressu Alexej Fulmek v rozhovore z roku 2018 pre agentúru TASR.
Zodpovednosť za celý prípad v tom čase prevzala Puková tým, že z denníka SME odišla, no Šimečková sa v prípade prevzatia zodpovednosti nespomína. Otázne je teraz aj to, kde končili samotné honoráre a odmeny za štyri roky spomínaných textov a prečo to čitateľom doteraz nikto nevysvetlil. Puková pritom podľa Kernovej texty Grassmeiera pravidelne avizovala aj na redakčných poradách denníka.
