Utorok, 24. máj 2022. Meniny má Ela, Vanesa, zajtra Urban.

VIDEO Úžasný objav potápačov pri Tahiti! Takú krásu už dlho nevideli, pripomína umelecké dielo

Ilustračné fotoGaléria fotiek (2)
Ilustračné foto
Zdroj: Getty Images

PARÍŽ - Vedci objavili nedotknutý, tri kilometre dlhý útes s obrovskými koralmi v tvare ruže pri pobreží Tahiti. Našli ho vo vodách, o ktorých predpokladajú, že sú dostatočne hlboké na to, aby korale ochránili pred bielením spôsobeným otepľovaním oceánu. Informovala o tom agentúra Reuters.


Útes, ktorý sa nachádza v hĺbke viac ako tridsať metrov, rástol pravdepodobne približne 25 rokov. Niektoré z koralov merajú v priemere viac ako dva metre. "Bolo kúzelné pozorovať obrovské, nádherné koraly v tvare ruže, ktoré sa tiahnu, kam až oko dohliadne. Bolo to ako umelecké dielo," povedal francúzsky fotograf Alexis Rosenfeld, ktorý viedol medzinárodný tím potápačov, ktorí objav uskutočnili. 

VIDEO Stretnutie s tuleňom obletelo svet: Potápač netušil, čo od neho chce, potom sa stalo toto!

Väčšina známych koralových útesov na svete sa nachádza v teplejších vodách v hĺbke do 25 metrov. Útes pri Tahiti leží v takzvanej zóne súmraku 30 až 120 metrov pod hladinou, kde je stále dostatok svetla na rast a rozmnožovanie korálov.

Koraly belejú v dôsledku rôznych stresujúcich faktorov, ako sú zmeny teploty, svetla alebo živín. Bielenie nastáva, keď sa koraly v dôsledku otepľovania morskej vody začnú zbavovať farebných rias, ktoré im dopravujú výživné látky. Asi najznámejší austrálsky Veľký bariérový útes, ktorý je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO, je od roku 2016 postihnutý závažným bielením približne 80 percent koralov. Objav pri brehoch Tahiti naznačuje, že v oceánoch môže byť oveľa viac neznámych veľkých útesov, pretože podľa vedcov je zmapovaných len asi dvadsať percent celého morského dna. 

VIDEO Úžasný objav potápačov
Galéria fotiek (2)
Zdroj: Getty Images

"Nastáva aj otázka, ako sa koralové útesy stávajú odolnejšími voči zmene klímy," povedal vedúci oddelenia pre oceány v UNESCO Julian Barbiere. Podľa neho je potrebné zmapovať väčšiu časť oceánskeho dna, aby bolo možné lepšie chrániť morskú biodiverzitu. "O povrchu Mesiaca alebo Marsu toho vieme viac ako o hlbších častiach oceánu," vyhlásil vedec.

Viac o téme:

Súvisiace články

Najčítanejšie články