CHAMPAIGN - Geofyzikom z University of Illinois sa podarilo zistiť, že pod masívnou Tibetskou náhornou plošinou je ukrytá sieť obrovských trhlín, ktorá rozdeľuje oblasť do štyroch častí. Ich prítomnosť pravdepodobne vysvetľuje, prečo táto časť našej planéty patrí k seizmologicky najviac aktívnym. Výsledky svojej štúdie už publikovali v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.
Seizmické vlny môžeme opísať aj ako ťahy štetcom. Ich pozorovaním si dokážeme vytvoriť predstavu o tom, čo všetko sa deje pod našimi nohami, od magmy vytvorenej v zemskej kôre až po stúpanie žeravého materiálu do vrstvy zemského plášťa. Dvojica geofyzikov z univerzity v Illinois zistila, že pod Tibetskou náhornou plošinou sa nachádzajú trhliny. Keďže ide o región, ktorý patrí k seizmologicky najaktívnejším na zemeguli, ide o nemalý objav. Podľa svojich zistení usudzujú, že časť Indického plášťa je rozdelená do štyroch častí. Ich existencia pravdepodobne vysvetľuje vznik tektonických otrasov v južnej a strednej časti Tibetu.
Obrovské trhliny sú výsledkom nárazu Indie do Euroázie, vďaka ktorému pred 50 miliónmi rokmi vznikli Himaláje a Tibetská náhorná plošina. To zanechalo v oblasti obrovské poškodenia masívov. Tie sa navzájom križujú a podsúvajú jeden pod druhý. Vzniká tak napätie, č končí otrasmi. Toto bol pravdepodobne dôvod zemetrasení v tábore na Mount Evereste v roku 2015 a v Tibete v roku 1950, pri ktorých zomrelo niekoľko tisíc ľudí. Pôvod mnohých zemetrasení sa dá síce zistiť sledovaním seizmických vĺn, ale ich jadrá sú často veľmi vzdialené od oblastí, kde sa nakoniec objavia. Príkladom môže byť zemetrasenie pri Boninských ostrovoch v Japonsku v roku 2015. Vzniklo v hĺbke 680 km pod zemským povrchom veľmi ďaleko od zostupujúcej Pacifickej tektonickej platne. Podobne záhadným spôsobom sa objavili aj zemetrasenia v oblasti Tibetskej náhornej plošiny v hĺbke 160 km, pričom seizmológovia ich spájajú práve s existenciou spomínaných štyroch trhlín. Nie sú totiž také husté ako zvyšok povrchového plášťa a majú unikátne mechanické zloženie. Sú teda príčinou mnohých javov prejavujúcich sa na povrchu v regióne.
"Celá oblasť je problematická kvôli stretu Indickej plošiny, ktorá putuje na sever, kde narazí do pevnejšieho pohoria v oblasti Lhasa," vysvetľuje geofyzik Xiadong Song. "Potom postupuje viac na východ a na západ a jej stred zostáva bez pohybu. Práve toto narúša vonkajší plášť." Objav trhín je teda dobrou správou, pretože pridaním počítačových dát bude možné predvídať charakter možných budúcich zemetrasení.
