Utajovaný zločin druhej svetovej vojny: Sovietsky zväz sa k masakru priznal až po 47 rokoch | Topky.sk

Sobota, 19. október 2019. Meniny má Kristián, zajtra Vendelín.

Utajovaný zločin druhej svetovej vojny: Sovietsky zväz sa k masakru priznal až po 47 rokoch

14.04.2018 12:07

MOSKVA/PRAHA - V rámci delenia Poľska medzi nacistické Nemecko a Sovietsky zväz v septembri 1939 na základe paktu Molotov-Ribbentrop padli do sovietskeho zajatia tisíce poľských dôstojníkov. Sovietsky diktátor Josif Stalin ich následne označil za "nacionalistov a kontrarevolučných aktivistov" a svojím rozkazom ich nechal zlikvidovať. Celkovo bolo zastrelených 15-tisíc poľských dôstojníkov. Svet sa o zločine dozvedel vzápätí po vraždách. Pred 75 rokmi, 13. apríla 1943, nacistické médiá zverejnili informácie o náleze masových hrobov poľských dôstojníkov v lese pri dedine Katyň na západe Ruska nemeckými vojakmi.


Historik o čistkách, pri ktorých popravili 50-tisíc ľudí: Veľký teror, zabíjalo sa každú noc

Berlín označil za vinníkov hromadnej vraždy Sovietov, čo spočiatku vyzeralo ako neslávne známa hitlerovská propaganda. Moskva hneď obvinila z masakry Nemcov a nepriamo dokonca aj poľskú exilovú vládu, s ktorou dočasne prerušila diplomatické styky. Moskva pravdu priznala až v roku 1990 počas vládnutia Michaila Gorbačova, teda takmer pol storočie po zločine.

Rozhodnutie o jednom z najmasovejších zločinov druhej svetovej vojny z marca 1940 podpísali sovietsky vodca Josif Stalin, šéf sovietskej diplomacie Vjačeslav Molotov a ďalší členovia vtedajšieho moskovského vedenia. Zoznamy zajatcov pripravil Lavrentij Berija, vtedajší šéf ministerstva vnútra. Celkom stalinská polícia NKVD postrieľala v katyňskom lese, v Charkove a na ďalších miestach okolo 22-tisíc Poliakov. Okrem 15-tisíc vysokých dôstojníkov boli medzi obeťami aj intelektuáli, policajti, duchovní a ďalší.

Poliaci boli internovaní v ruskom Kozelsku a Ostaškove a v ukrajinskom Starobelsku. V apríli až máji 1940 ich previezli do táborov sovietskej tajnej polície NKVD, odkiaľ ich deportovali k miestam hromadných popráv. Hlavné vraždenie bolo koncentrované na troch miestach - Katyň, Ostaškov a Starobelsk.

Video nie je vhodné pre osoby mladšie ako 18 rokov a ľudí s citlivou povahou!

Pravda o zločine začala vyvierať na povrch už počas vojny. Medzinárodná komisia vyslaná do Katyne z iniciatívy Nemcov v roku 1943 uviedla dôkazy o tom, že dôstojníci boli povraždení pred príchodom wehrmachtu po napadnutí ZSSR Nemeckom. Tiež norimberský súd po vojne nepreukázal nemeckú vinu a sovietska vláda potom zachovala o veci na desiatky rokov mlčanie. "V Katyňskom lese na jeseň roku 1941 vykonávali nemecké okupačné úrady hromadné popravy poľských vojnových zajatcov," zaznel záver sovietskej komisie ku Katyni v roku 1952.

Až v 90. rokoch boli pri ruských dedinách Mednoje a Jamok a v blízkosti dnes už ukrajinského Charkova nájdené ďalšie masové hroby. Obete popravovali postojačky výstrelom do tyla a niektoré boli prebodnuté bajonetom používaným výhradne Červenou armádou. Dôvodom k likvidácii poľských dôstojníkov vraj bola Stalinova túžba po odplate za porážku Červenej armády v roku 1920, kedy Poliaci zabránili postupu boľševikov na východ, a Stalinovo rozhodnutie zbaviť poľský národ jeho intelektuálnej a armádnej elity.

Poľská oficiálna tlač prvýkrát zverejnila dôkazy o sovietskej vine za Katyň vo februári 1989. Dôkazom bola správa komisie Poľského červeného kríža, ktorá v roku 1943 exhumovala vyše 4000 mŕtvych z ôsmich masových hrobov v katyňskom lese. Dokument dokázal, že poľskí dôstojníci boli zavraždení koncom marca až začiatkom mája 1940, teda viac ako rok pred nemeckým vpádom do ZSSR.

Pravdu, už dlhší čas všeobecne uznávanú na Západe, priznal až v apríli 1990 vtedajší sovietsky prezident Michail Gorbačov. "Sovietsky zväz vyjadruje hlboké poľutovanie nad katyňskou tragédiou a vyhlasuje, že je to jeden z najťažších zločinov stalinizmu," znelo v oficiálnej správe. Dôkazy o zločine Moskva zverejnila v októbri 1992, kedy ruský prezident Boris Jeľcin odovzdal poľskému prezidentovi Lechovi Walesovi dokumenty o zločine a za masaker sa ospravedlnil.

V apríli 2010 zverejnila na internete ruská Federálna archívna agentúra časť historických dokumentov o masakre, odtajnenie všetkých dokumentov aj pokračovanie vyšetrovania, ktoré bolo v roku 2004 zastavené, však Moskva odmieta. V septembri toho istého roku odtajnili svoje dokumenty tiež Spojené štáty. Z nich vyplynulo, že americkí vojnoví zajatci už v roku 1943 videli masové hroby na mieste katyňského masakru a pomocou kódovaných správ na sovietsky vojnový zločin upozornili americkú administratívu. Washington ale informáciu nezverejnil, podľa niektorých historikov totiž nechcel riskovať roztržku s vtedajšími sovietskymi spojencami.

Plán, ktorý postavil po vojne na nohy západnú Európu: Československo ho muselo odmietnuť

Masaker, na ktorého mieste teraz stojí pamätník, sa dostal do médií vo väčšej miere tiež v septembri 2007, keď mal premiéru film poľského režiséra Andrzeja Wajdu Katyň (Katyń), ktorého témou je osud rodín zavraždených dôstojníkov. Téma filmu je režisérovi blízka, pretože jeho otec Jakub Wajda patril medzi obete masakrov.

Začiatkom apríla 2010 sa obetiam zločinu v Katyni prvýkrát spoločne poklonili poľský premiér Donald Tusk a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin. Uctiť pamiatku obetí sa vtedy do Katyne vydal aj vtedajší poľský prezident Lech Kaczyński. Lietadlo, v ktorom okrem prezidenta boli desiatky vysoko postavených politikov, vojakov a duchovných, sa ale zrútilo pri pristávaní na letisku v Smolensku a katastrofu nikto neprežil.


Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/sz
ZDROJ: ČTK
FOTO: profimedia.sk

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články