°C

Piatok, 10. apríl 2020. Meniny má Igor, zajtra Július.

Túto vec ste o Rusku určite nevedeli: Podľa histórie disponuje zaujímavým unikátom

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: SITA
24.07.2016 10:35

MOSKVA - Roku 1316 Tverské knieža Michail Jurijevič vyhral bitku s Novgorodom a ako kontribúciu dostal 5000 rubľov. Zápisnica z Tverskej kroniky je prvou doloženou zmienkou o ruských peniazoch. Je zrejmé, že zúčtovanie vyžadovalo, aby ruble už nejaký čas existovali. Je to podobne ako s Moskvou: roku 1147 nevzniklo mesto, ale prvé svedectvo o ňom. Korektné je preto konštatovanie, že história rubľa má najmenej sedem storočí.


Najbohatší Rus kúpil najväčšiu jachtu sveta: FOTO Pozrite si tú krásu, ktorá kotví v Monaku!

Za ten čas sa v Rusku menilo zriadenie a vládcovia, symboly, hranice aj hlavné mesto, zúrili vojny a povstania, ale rubeľ zostával. Je zvláštne, že výročie zostáva skoro nepovšimnuté. Spravodajská stanica BBC na svojom ruskom webe priniesla v tejto súvislosti niekoľko faktov a zaujímavostí:

1. Rubeľ je po britskej libre najstaršou národnou menou na svete.

2. Prvé mince predstavovali arabské zlaté dirhamy, ktoré kupci z Orientu priviezli v 8. storočí, ešte pred príchodom Varjagov. Základnou mernou jednotkou ale boli veveričie a kunie kože.

3. Ruble v 14. a 15. storočí neboli mince, ale strieborné prúty s dĺžkou 14 až 20 centimetrov. Moskovský rubeľ vážil 97,5 gramu, novgorodský 170,1 gramu. Podľa lingvistov názov rubeľ vznikol zo slova "rubit", ako sa z prútov odtínali kúsky striebra.

4. Existovala ešte hrivna, ktorá v Moskve zodpovedala dvoma rubľom, v Novgorode trinástine rubľa. Hovorilo sa tak zlatým či strieborným šperkom, ktoré ženy nosili na retiazke alebo šnúrke na hrudi.

5. Menovému systému v Rusku prvýkrát vtlačila poriadok matka Ivana Hrozného Jelena. V roku 1534 zaviedla jednotnú striebornú kopejku s váhou 0,7 gramu. Názov má korene v zobrazení jazdca s kopijou. Existovali aj strieborné altyny (tri kopejky), groše (dve kopejky), polkopejky a štvrťkopejky. Rubeľ (100 kopejok) sa používal ako zúčtovacia jednotka, ale fyzicky sa nerazil.

6. Strieborné ruble sa ako mince dostali do obehu v roku 1654 za cára Alexeja. Kvôli nedostatku drahých kovov v krajine sa razili z jáchymovských toliarov, získaných za vývoz ruského tovaru. Na pôvodný znak sa vyrazila ruská dvojhlavá orlica a minciam sa hovorilo "jefimky".

7. V rovnakej dobe sa Rusko zoznámilo s infláciou. Roku 1656 sa vláda rozhodla nahradiť chýbajúce peniaze razením kopejok a petákov z uralskej medi, ktorých počas šiestich rokov vyrobila za 20 miliónov rubľov. Nastala drahota. Zvlášť poburovalo, že úrady požadovali dane v striebre, ale platili v medi. Roku 1662 v Moskve vypukla vzbura a medenáky museli načas zmiznúť.

8. Roku 1704 cár Peter I. začal s razbou strieborných rubľov s váhou 28 gramov. Roku 1764 sa podiel striebra zmenšil na 18 gramov, čo vydržalo do revolúcie. Strieborné kopejky a groše Peter stiahol ako "staré vši" z obehu.

9. V 18. storočí zhruba polovica peňazí v Rusku bola medených. Keď roku 1748 Michail Lomonosov dostal za ódu na cárovnú Alžbetu I. 2000 rubľov, odmenu v medi prepravila desiatka povozov.

10. V roku 1771 bol razený medený rubeľ s priemerom 76 milimetrov, hrúbkou 36 milimetrov a váhou 1,024 kilogramu.

11. V decembri 1825 petrohradská mincovňa vyrobila strieborné ruble s portrétom následníka Konštantína, ktorý na trón nenastúpil. Existuje iba osem týchto mincí. Jedna sa v roku 2004 vydražila v New Yorku za 550.000 dolárov.

12. Papierové peniaze zaviedla v Rusku cárovná Katarína II. Bankovky v hodnote 25, 50 a 100 rubľov mali rozmery 17,5 na 22,5 centimetra.

13. Na konci vlády Kataríny II. sa za papierový rubeľ dávalo 60 kopejok v striebre, po vojne s Napoleonom len 20. Ruský satirik Michail Saltykov-Ščedrin žartoval, že čoskoro bude možné za rubeľ dostať len do držky.

14. Prísna menová politika s pevným výmenným kurzom papierových peňazí za kovové sa odohrávala v rokoch 1843-1853 a 1897-1915 za ministrov financií Jegora Kankrina a Sergeja Witteho, len v prvom prípade bol štandard strieborný, v druhom zlatý.

15. Witte pri zavedení zlatého štandardu navrhoval premenovať rubeľ na rus, aby vyšiel v ústrety slovanofilskej záľube Mikuláša II.

16. V 18. storočí stála sliepka jednu kopejku. Toľko si za deň zarobil tesár. Za tri ruble bola chalúpka. Pred prvou svetovou vojnou stála krava 25 rubľov, domček 100 rubľov.

17. Boľševici sa po uchopení moci chystali úplne zrušiť peniaze a zlatom dekorovať verejné záchody.

18. Za občianskej vojny ako peniaze v Jakutsku fungovali vínne vinety: madeira stelesňovala jeden rubeľ, portské 25 rubľov. Na Ukrajine ataman bez zmyslu pre humor vydal bankovky s nápisom: "Kryté guľkou do hlavy tomu, kto ich neprijme."

19. Do menovej reformy v roku 1922 stála škatuľka zápaliek milión. Vtedy vznikla pre milión prezývka "citrón". V 90. rokoch "melón" znamenal miliardu rubľov.

20. Sovietsky rubeľ obsahoval zlato (v rokoch 1950-1961 predstavoval obsah kovu 0,222168 gramu, po roku 1961 potom 0,987412 gramu), ale zmysel to nemalo.

21. V rokoch 1997 až 2010 bola v obehu päťstovka s vyobrazením Soloveckého kláštora, ale bez krížov, ako v časoch, keď býval stalinovským koncentračným táborom, gulagom.

22. Na počesť 700 rokov rubľa vo Volgograde vznikol pamätník v podobe päťdesiatnásobne zväčšenej rubľovej mince z nerezu, vo farbe trikolóry a nápisom Náš rubeľ nezhrdzavie.


Nástroje k článku



ZDROJ: ČTK, sz
FOTO: SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články