TOKIO - Japonsko pred piatimi rokmi zasiahla najväčšia kríza od druhej svetovej vojny. Mohutné zemetrasenie 11. marca 2011 uvrhlo krajinu do obrovskej stagnácie, z ktorej sa ale postupne spamätáva. Tu sú základné údaje o jednom z najväčších nešťastí, ktoré postihlo krajinu vychádzajúceho slnka.
ČAS A MIESTO
11. marca 2011 o 14,46 miestneho času postihlo severovýchod Japonska zemetrasenie o sile 9 stupňov Richterovej stupnice. Boli to najväčšie otrasy zaznamenané otrasy v histórii krajiny a piate najsilnejšie zemetrasenie na svete od roku 1900. Ohnisko sa nachádzalo v oceáne 130 km východne od prístavu Sendai v hĺbke 32 km. Prvý z niekoľkotýždňovej série otrasov pocítili obyvatelia Japonska už 9. marca.
CUNAMI
Zemetrasenie vyvolalo miestami niekoľkometrovú vlnu cunami, ktorá zničila stovky kilometrov východného pobrežia v regióne Tóhoku na najväčšom japonskom ostrove Honšú. K najviac postihnutým patrili prefektúry Iwate, Fukušima a Mijagi, kde prílivová vlna doputovala až 10 km do vnútrozemia a v niektorých miestach dosahovala výšku až 40 metrov. Vlna sa dostala napríklad až do Čile alebo Peru.
OBETE
Podľa štatistík zomrelo 15 893 ľudí a 2572 je evidovaných ako nezvestných. Zranilo sa 6152 osôb.
JADROVÁ KATASTROFA
Príliš vysoká vlna cunami poškodila, resp. vyradila z prevádzky chladiace systémy, vrátane záložných generátorov, elektrární Fukušima 2 a Tokai. A aj keď sa v nich už pri signáli zemetrasenia automaticky zastavila štiepna reakcia, ďalej vznikalo zvyškové teplo a hrozilo prehriatie. Technici preto začali vypúšťať ľahko rádioaktívnu paru a chladiť reaktory morskou vodou. Zatiaľ čo vo Fukušime 2 a v Tokai sa kríze podarilo zažehnať, v troch reaktoroch Fukušimy 1, ktoré boli v čase zemetrasenia v prevádzke, došlo k explóziam (reakciou vodíka) a požiarom.
ÚNIK RADIÁCIE
Havária bola označená najvyšším, siedmym stupňom stupnice INES, a zapísala sa do histórie ako druhá najvážnejšia jadrová katastrofa v dejinách po ukrajinskom Černobyle v roku 1986. Priamo z Fukušimy boli hlásené dve prípady úmrtia, nie však kvôli ožiareniu. Japonský jadrový dozor uviedol, že dvadsať pracovníkov dostalo dávky presahujúce 100 milisievertov (mSv), žiadny pracovník nedostal dávku vyššiu ako 170 mSv.
Väčší problém však predstavoval únik rádioaktívnej vody do oceánu a rádioaktívnych častí do ovzdušia. Japonské úrady uviedli, že sa do atmosféry dostalo 15 000 terabecquerelov rádioaktívneho cézia 137, čo bola zhruba jedna šestina toho, čo uniklo z Černobyľu. Rádioaktivita sa v okolí poškodenej elektrárne objavila okrem pitnej a morskej vody aj v ryži, mäse, mlieku, ovocí a zelenine. Až v decembri 2011 sa odborníkom podarilo schladiť reaktory natoľko, že už z nich neunikalo významné množstvo radiácie. S únikom rádioaktívnej vody sa aleelektráreň potýka dodnes a celková likvidácia jadrového komplexu potrvá podľa odhadov 30 až 40 rokov.
EVAKUÁCIA
Úrady po havárii uzavreli oblasť v dosahu 20 km od elektrárne, aby ochránili občanov pred škodlivými vplyvmi uniknutej radiácie z jadrovej elektrárne. Z tejto oblasti bolo evakuovaných približne 100-tisíc ľudí, celkovo museli evakuovať vyše 300-tisíc. Štyri milióny domácností sa ocitlo bez elektriny a 1,5 milióna rodín čelilo výpadkom dodávok vody. Na jar 2014 povolili japonské úrady návrat domov prvým ľuďom. Záujem o návrat ale veľa ľudí nemá, počet navrátilcov zatiaľ dosiahol len okolo polovice pôvodného obyvateľstva.
ŠKODY
Tretiu najväčšiu ekonomiku sveta (po USA a Číne) postihla najhoršia kríza od druhej svetovej vojny. Ekonomické straty Svetová banka odhadla na približne 235 miliárd dolárov, čo z nešťastia robí najnákladnejšiu prírodnú katastrofu v histórii. Úplne bolo zničených 130-tisíc budov, ďalší milión bol zničený čiastočne. Ďalej došlo k zničeniu asi 4200 komunikácií, takmer 120 mostov a 30 železničných trás na celom východnom pobreží Honšú.
OSTATNÉ
- Ostrov Honšú sa posunul o 2,4 metra východným smerom.
- Varovanie pred cunami bolo vyhlásené po celom Tichomorí. Väčšie škody spôsobili na Havaji a na pobreží Kalifornie, kde si vyžiadali jednu obeť.
- Japonský premiér Naoto Kan rezignoval po tom, čo sa na jeho hlavu zniesla vlna kritiky kvôli spôsobu, ako úrady na krízu reagovali.
- Všetky reaktory japonských jadrových elektrární boli po katastrofe vo Fukušime vyradené z prevádzky. Dovtedy pokrývali jadrové elektrárne 30 percent energetických potrieb krajiny. Vlani boli napriek rozsiahlym protestom reštartované dva reaktory v elektrárni Sendai a Tokio oznámilo, že bude v obnovovaní činnosti jadrových elektrární pokračovať. Medzi obyvateľstvom je odpor na prevádzkovanie jadrových elektrární stále veľký.
- Nešťastie vo Fukušime načas otriaslo jadrovým priemyslom a niektoré krajiny, napríklad Nemecko, Švajčiarsko a Belgicko sa v reakcii na to rozhodli postupne jadrovú energetiku úplne alebo čiastočne opustiť.
- Nešťastie vo Fukušime načas otriaslo jadrovým priemyslom a niektoré krajiny, napríklad Nemecko, Švajčiarsko a Belgicko sa v reakcii na to sa rozhodli postupne od jadrovej energetiky upustiť.
- V júli 2015 sa japonská justícia rozhodla pohnať na súd troch bývalých manažérov spoločnosti TEPCO za údajnú nedbalosť pri havárii vo Fukušime. Vlani v októbri Japonsko prvýkrát uznalo prípad ochorenia rakovinou ako dôsledok úniku radiácie z Fukušimy. Bývalému robotníkovi pracujúcemu v elektrárni bola diagnostikovaná leukémia.
