WASHINGTON - Ruská nákladná loď sa pri pobreží Španielska potopila po sérii explózií, ktoré dodnes vyvolávajú otázniky. Vyšetrovanie CNN naznačuje, že na palube mohli byť komponenty súvisiace s jadrovými reaktormi pre severokórejské ponorky.
Potopenie ruskej nákladnej lode Ursa Major koncom roka 2024 sa od začiatku nieslo v znamení podozrení. Oficiálne vysvetlenia Moskvy sprevádzali zvláštne okolnosti, séria explózií aj neobvyklé manévre ruskej armády priamo pri španielskom pobreží. Nové zistenia televízie CNN teraz naznačujú, že plavidlo mohlo prevážať technológie určené pre vojenský program Severnej Kórey.
Tri výbuchy a náhle potopenie lode
K incidentu došlo 23. decembra 2024 v Stredozemnom mori. Podľa správy ruskej štátnej spoločnosti Oboronlogistics, ktorá loď vlastnila, zazneli na pravoboku v zadnej časti plavidla tri po sebe nasledujúce explózie.
Posádka následne zaznamenala prudké naklonenie lode. Voda začala prenikať do vnútorných priestorov a situácia sa rýchlo vymkla spod kontroly.
Ruská správa uvádzala, že pri núdzovej kontrole objavili otvor nad hladinou mora s rozmermi približne 50 krát 50 centimetrov. Kov okolo poškodenia bol podľa dokumentu ohnutý smerom dovnútra a paluba mala byť posiata šrapnelmi.
Zo strojovne sa zároveň valil hustý čierno-sivý dym, pred ktorým nepomáhali ani dýchacie prístroje. Kapitán napokon rozhodol o evakuácii.
Štrnásť členov posádky opustilo loď v záchrannom člne krátko po 15. hodine. Dvaja námorníci zmizli.
Rusi zablokovali prístup k potápajúcej sa lodi
Ruskí námorníci najprv odmietli pomoc nórskej lode Oslo Carrier 3, ktorá sa nachádzala v blízkosti. Krátko nato však dorazili španielske záchranné plavidlá a ruských námorníkov previezli do Cartageny.
Práve vtedy sa situácia ešte viac vyostrila.
K poškodenej lodi totiž priplávalo ruské vojenské plavidlo Ivan Gren, ktoré Ursu Major eskortovalo už počas plavby pri portugalskom pobreží. Rusi následne nariadili ostatným lodiam držať sa minimálne dve námorné míle od miesta incidentu.
Španielske úrady sa však odmietli stiahnuť a do oblasti vyslali vrtuľník.
CNN s odvolaním sa na získané zábery uviedla, že záchranári sa pokúšali dostať do strojovne, no našli ju zamknutú. Prehľadávali aj obytné priestory a kontajnery v snahe nájsť ďalších preživších.
Večer pritom ešte nič nenasvedčovalo tomu, že sa loď má okamžite potopiť.
Nové explózie a loď zmizla pod hladinou
Krátko pred 22. hodinou však prišiel ďalší dramatický moment.
Podľa CNN vystrelila loď Ivan Gren niekoľko červených svetlíc a následne zazneli štyri ďalšie explózie. Španielski seizmológovia televízii potvrdili, že otrasy zodpovedali podvodným detonáciám podobným mínam.
Približne o hodinu neskôr už bola Ursa Major pod hladinou.
Kapitán sa bál hovoriť
Nasledujúci deň vypovedal kapitán lode pred španielskymi vyšetrovateľmi. Podľa dokumentov, ktoré Madrid zverejnil až po tlaku opozície, sa muž obával o vlastnú bezpečnosť a spočiatku odmietal hovoriť.
Oficiálne mala loď smerovať do Vladivostoku. Moskva tvrdila, že prevážala dva žeriavy, veľké poklopy a stovku prázdnych kontajnerov.
Ruský denník Kommersant však neskôr napísal, že išlo o kryty určené pre jadrový ľadoborec budovaný vo Vladivostoku.
Podľa CNN však kapitán pri výsluchu uviedol oveľa citlivejšie informácie.
Vyšetrovateľom mal povedať, že náklad tvorili súčasti dvoch jadrových reaktorov podobných tým, ktoré využívajú ruské ponorky. Tvrdil síce, že neobsahovali jadrové palivo, túto verziu sa však nepodarilo nezávisle potvrdiť.
Zároveň údajne predpokladal, že loď dostane počas plavby pokyn zastaviť sa najprv v Severnej Kórei.
Podozrivá trasa vyvolala ďalšie otázky
Španielskym vyšetrovateľom nešlo do hlavy ani samotné trasovanie plavby.
Ak by bol cieľom skutočne Vladivostok, existovalo podľa nich jednoduchšie a bezpečnejšie riešenie — železnica naprieč Ruskom. Námorná cesta okolo Európy pôsobila nelogicky.
V prípade Severnej Kórey by však takáto obchádzka mohla dávať zmysel.
CNN navyše analyzovala satelitné snímky z prístavu Usť-Luga pri Petrohrade, kde Ursa Major nakladala. Vedľa veľkých poklopov identifikovala aj dva biele objekty pripomínajúce tlakové nádoby jadrových reaktorov.
Podľa expertov mohlo ísť o komponenty typu VM-4SG používané v ruských jadrových ponorkách triedy Delta IV.
Pri vraku sa objavila aj špionážna loď
Približne týždeň po potopení dorazila na miesto ďalšia ruská loď — Jantar.
Moskva ju oficiálne označuje za vedecké plavidlo, západné krajiny ju však dlhodobo podozrievajú zo špionážnych operácií a podmorského prieskumu.
Jantar zostal nad vrakom päť dní. Potom oblasťou opäť otriasli ďalšie štyri explózie.
Neskôr sa o lokalitu začali zaujímať aj Spojené štáty. Nad miestom najmenej dvakrát preletelo špecializované lietadlo WC-135R, prezývané „ňuchač jadrových zbraní“.
Americké letectvo pre CNN potvrdilo, že stroje slúžia na zber a analýzu rádioaktívnych častíc v atmosfére, ku konkrétnym misiám sa však nevyjadrilo.
Pomoc pre Kimov jadrový program?
Podozrenia, že náklad mohol smerovať do Severnej Kórey, posilnili aj ďalšie udalosti.
Kim Čong-un sa totiž už počas minuloročných Vianoc pochválil fotografiami rozostavanej ponorky, ktorú severokórejský režim označil za plavidlo s jadrovým pohonom a výtlakom 8700 ton.
Rusko a Severná Kórea zároveň v roku 2024 výrazne prehĺbili vojenskú spoluprácu. Obe krajiny podpísali dokumenty o partnerstve a vzájomnej obrane.
Do Kurskej oblasti navyše podľa dostupných informácií prišli tisíce severokórejských vojakov, ktorí pomáhali Rusku pri bojoch proti ukrajinským jednotkám. Moskva mala na oplátku získavať severokórejskú muníciu.
Podľa expertov preto nemožno vylúčiť, že Rusko poskytovalo Pchjongjangu pokročilé vojenské technológie — vrátane komponentov pre jadrové ponorky.
Severná Kórea síce disponuje starými sovietskymi a čínskymi dieselovými ponorkami aj ich domácimi kópiami, zvládnutie jadrového pohonu by však pre Kimov režim znamenalo obrovský technologický skok.
