BUDAPEŠŤ - Jozef Roháč sa priznal k bombovým útokom z roku 1998. Po rokoch priznal, že mali pomôcť Fideszu k volebnému víťazstvu. Roháč hovorí o "špinavej kampani" a naznačuje, že cieľom bolo ovplyvniť politickú situáciu pred voľbami.
Séria bombových útokov z roku 1998 patrí dodnes medzi najzáhadnejšie prípady modernej maďarskej politiky. Počas predvolebnej kampane sa terčom explózií stali najmä politici opozície – vrátane predstaviteľov Fideszu a maloroľníckej strany. Útoky smerovali na sídla strán aj súkromné byty, konkrétne na Józsefa Torgyána, Jozsefa Szájera či kanceláriu Jána Ádera. Napriek tomu, že išlo o profesionálne pripravené akcie, nikto nebol zranený, čo od začiatku vyvolávalo otázky o skutočnom cieli páchateľov.
K zásadnému posunu došlo až po rokoch, keď sa k útokom prihlásil Jozef Roháč, odsúdený za viaceré mafiánske zločiny. Prostredníctvom svojej advokátky uviedol, že tri z útokov vykonal on sám – konkrétne tie namierené proti Torgyánovi, Szájerovi a Áderovi. Tvrdí však, že nebol súčasťou plánovania, dostal iba pokyn akcie vykonať. Zároveň zdôraznil, že mu bolo výslovne nariadené, aby pri výbuchoch nikto neutrpel zranenia. Aj preto mali byť bomby načasované alebo umiestnené tak, aby nespôsobili obete – napríklad v prípade útoku na Ádera si mal overiť, či sa nenachádza v kancelárii, píše portál Atlatszo.
Nahrávka Roháča o špinavej kampani
Roháč zároveň v novších vyjadreniach ide ešte ďalej. Tvrdí, že útoky mali pomôcť strane Fidesz k volebnému víťazstvu. Televízia JOJ získala zvukovú nahrávku, v ktorej hovorí o "špinavej kampani" a naznačuje, že cieľom bolo ovplyvniť politickú situáciu pred voľbami. V nahrávke sa odvoláva aj na informácie o údajných plánoch ruskej rozviedky podporiť Viktora Orbána, pričom spomína aj scenáre fingovaných atentátov ako nástroja politického boja.
"Washington Post sa odvoláva na CIA i správy spravodajských služieb európskych krajín, ktoré tvrdili, že Rusi majú eminentný záujem udržať Orbána pri moci za každú cenu. A KGB/SVR v snahe zmeniť nepriaznivú dynamiku predvolebných preferencií navrhuje Orbánovi uskutočnenie neúspešného atentátu. Toto dvojité odhalenie teraz pravdepodobne zmení ich plány," znelo podľa televízie v nahrávke.
Podľa jeho advokátky Ilony Patócsovej mal Roháča na vykonanie útokov naverbovať človek z podsvetia, ktorý tvrdil, že zadanie pochádza z prostredia tajných služieb a je prepojené s Fideszom. "V knihe Roháč píše, že sprostredkovateľ bol v kontakte s touto osobou a tá mu výslovne povedala, že poverenie prišlo od Fideszu," pokračovala Patócsová s tým, že dva útoky mierili na domy politikov z tábora Fideszu. Výbuchy spôsobili len menšie materiálne škody. Roháč v knihe konštatuje, že splnili účel. "Plán bol úspešný, preferencie Fideszu rapídne stúpali," píše sa. Práve „bezkrvnosť“ útokov patrí medzi najväčšie záhady prípadu. Skutočnosť, že nikto nebol zranený a že existoval príkaz neublížiť, vyvolala špekulácie, že cieľom nebolo zabíjanie, ale skôr vyvolanie strachu a chaosu. Objavili sa teórie o inscenovaných útokoch, ale aj o širšej hre organizovaného zločinu či zahraničných tajných služieb.
Roháč stál aj za tretím útokom na centrálu strany Fidesz v rušnej časti Budapešti. "Samotný fakt, že bol príkaz, že nesmie nikto zomrieť, potvrdzuje, že to patrilo do sféry ich záujmu," dodáva Patócsová. Fidesz napokon voľby v roku 1998 vyhral.
Patócsová uviedla, že Roháč sa rozhodol prehovoriť po rokoch preto, lebo "existuje podozrenie, že strana Fidesz by mohla zorganizovať nejaký útok proti sebe z obavy, že nevyhrá voľby."
Vyšetrovania sprevádzali viaceré stopy
Vyšetrovanie naznačilo aj možnú stopu vedúcu na Slovensko a prepojenia na kriminálne skupiny, ktoré mohli mať kontakty na tajné služby. V tom čase boli vzťahy medzi krajinami napäté a nevylučuje sa ani scenár zahraničnej provokácie s cieľom destabilizovať Maďarsko alebo ovplyvniť jeho smerovanie k NATO a Európskej únii.
Vyšetrovanie však neprinieslo jednoznačné závery a prípad bol napokon uzavretý bez obvinení. Dnes je už premlčaný, čo znamená, že ani prípadné nové zistenia by neviedli k trestnému stíhaniu. Bombové útoky z roku 1998 tak zostávajú nevyriešenou záhadou – s priznaním vykonávateľa, no bez jasnej odpovede na otázku, kto ich objednal a aký bol skutočný cieľ celej operácie.
