MOSKVA - Ruská vláda pripravuje zákon, ktorý by prezidentovi Vladimirovi Putinovi umožnil vyslať armádu do štátov, kde sú zadržaní alebo súdení ruskí občania. Podľa ruských médií návrh prichádza v čase, keď sa v Európe diskutuje o vytvorení tribunálu pre ruské vedenie za agresiu proti Ukrajine.
Nová právomoc pre prezidenta
Ruská vládna komisia pre legislatívu odsúhlasila návrh zákona, ktorý by umožnil nasadiť ozbrojené sily na ochranu ruských občanov stíhaných alebo väznených na základe rozhodnutí zahraničných súdov, na ktorých sa Rusko nepodieľalo. Informoval o tom denník Kommersant.
Ak by legislatíva prešla, prezident Vladimir Putin by mohol vyslať ruskú armádu aj do krajín, kde by boli zadržaní ruskí občania. Na tento aspekt upozornil server The Moscow Times, ktorý návrh spája s rastúcim tlakom na ruské vedenie v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Čo dovoľuje zákon dnes
Podľa súčasnej ruskej legislatívy môže Moskva použiť ozbrojené sily mimo vlastného územia len v presne stanovených prípadoch. Ide napríklad o:
- odrazenie útoku proti ruským jednotkám rozmiestneným v zahraničí,
- pomoc spojeneckému štátu, ktorý Rusko požiada o vojenskú podporu,
- ochranu ruských občanov pred ozbrojeným útokom,
- boj proti pirátstvu alebo zabezpečenie bezpečnosti lodnej dopravy.
Ako uvádza Kommersant, autori návrhu z ruského ministerstva obrany chcú tieto pravidlá rozšíriť tak, aby armáda mohla zasiahnuť aj v prípade, keď sú ruskí občania trestne stíhaní zahraničnými súdmi.
Súvislosť s tribunálom pre ruské vedenie
Právnik Dmitrij Malbin pre portál RBK uviedol, že pripravovaná legislatíva zrejme reaguje na iniciatívy Európskej únie vytvoriť špeciálny tribunál, ktorý by sa zaoberal zločinom agresie proti Ukrajine.
Myšlienku takéhoto súdu oznámila Rada Európy v lete minulého roka. Model má nadväzovať na povojnové norimberské procesy s predstaviteľmi nacistického Nemecka. Do projektu sa podľa dostupných informácií zapojilo 26 členských krajín Európskej únie.
Začiatkom tohto roka poskytla EÚ na rozbeh tribunálu prvých 10 miliónov eur. Podľa zdrojov stanice Deutsche Welle by tento súd mohol stíhať najmenej dve desiatky predstaviteľov ruského vedenia, pripomenul server The Moscow Times.
Prečo má vzniknúť nový súd
Špeciálny tribunál má doplniť prácu Medzinárodného trestného súdu (ICC). Ten už vyšetruje na Ukrajine vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti či genocídu.
Súd však momentálne nemá právomoc riešiť samotný zločin agresie v prípade Ukrajiny, pretože jeho jurisdikcia je v tejto otázke obmedzená. Práve túto medzeru by podľa Rady Európy mal nový tribunál zaplniť.
Vojna, ktorá zmenila Európu
Ruská invázia na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022 rozsiahlym vpádom ruských jednotiek, si podľa rôznych odhadov vyžiadala už státisíce obetí.
Ukrajina a západné krajiny zároveň obviňujú ruské sily z mnohých vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.
Medzinárodný trestný súd vydal v roku 2023 na ruského prezidenta Vladimira Putina zatykač. Dôvodom bolo podozrenie z nezákonného deportovania ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska.
Varovania pred ďalším konfliktom
Podľa servera The Moscow Times ruské úrady uvažujú o rozšírení právomocí na vysielanie vojsk do zahraničia aj v reakcii na varovania zo strany niektorých členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO).
Predstavitelia aliancie opakovane upozorňujú, že Moskva by sa v horizonte troch až piatich rokov mohla pripraviť na konflikt s jednou alebo viacerými európskymi krajinami.
Analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) navyše tvrdia, že prípravy na takýto scenár už prebiehajú. Poukazujú napríklad na reorganizáciu vojenských okruhov na západe Ruska, budovanie nových základní pri hranici s Fínskom či na sériu sabotáží, rušenie signálu GPS, podpaľačské útoky a provokácie v európskom vzdušnom priestore.
