TEHERÁN - Spojené štáty výrazne posilnili svoju vojenskú prítomnosť na Blízkom východe. V regióne operuje približne desať amerických vojnových lodí a ďalší arzenál pribúda. Diplomacia beží súčasne s vojenským tlakom, no analytici čoraz otvorenejšie hovoria o možnosti útoku na Irán.
Flotila pripravená zasiahnuť
V okolí Blízkeho východu sa v súčasnosti nachádza zhruba desať amerických námorných plavidiel vrátane údernej skupiny s lietadlovou loďou USS Abraham Lincoln. Súčasťou nasadenia sú aj torpédoborce a stíhacie lietadlá F-35C, schopné zasahovať ciele na veľké vzdialenosti.
Podľa agentúry AFP ide o silu, ktorá dáva americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi reálnu vojenskú možnosť konať, ak by sa rozhodol pre priamy zásah proti Iránu. V oblasti je navyše rozmiestnených ďalších šesť amerických vojnových lodí – tri torpédoborce a tri pobrežné bojové plavidlá.
Rozsah nasadenia je podľa dostupných údajov porovnateľný s americkou vojenskou prítomnosťou v Karibiku v čase, keď Spojené štáty začiatkom januára zadržali venezuelského prezidenta Nicolása Madura a eskortovali ho do New Yorku.
Experti varujú: na veľkú operáciu to ešte nestačí
Analytici portálu The War Zone však upozorňujú, že hoci súčasné sily umožňujú presné a rýchle údery, na rozsiahlu vojenskú operáciu proti Iránu by Spojené štáty potrebovali výrazne viac bojových lietadiel.
Zároveň však dodávajú, že presuny techniky do regiónu pokračujú. Do oblasti už presúva svoje stíhačky aj Spojené kráľovstvo, čo podľa expertov zapadá do širšieho scenára postupného zvyšovania tlaku na Teherán.
Diplomacia v tieni zbraní
Popri vojenskom posilňovaní prebieha aj intenzívna zákulisná diplomacia. Turecko, Omán a Katar sa podľa denníka The Jerusalem Post snažia sprostredkovať rozhovory medzi Washingtonom a Teheránom.
Irán má byť podľa nich vyzývaný, aby urobil čiastkové ústupky – predovšetkým v oblasti jadrového programu. Do úvahy však prichádza aj obmedzenie raketového vývoja a ukončenie podpory skupín ako Hizballáh či Hamas, ktoré USA považujú za teroristické organizácie.
Trump pritvrdzuje, no ponúka dohodu
Americký prezident v posledných dňoch opakovane vyzval Irán, aby sa vrátil k rokovaciemu stolu a zaviazal sa, že nebude vyvíjať jadrové zbrane. Na svojej platforme Truth Social varoval, že ak k dohode nedôjde, Spojené štáty sú pripravené konať silou.
Na verejných vystúpeniach pritom Trump zdôrazňuje rastúcu vojenskú silu USA v regióne, no zároveň tvrdí, že jeho cieľom zostáva dohoda, nie vojna.
Irán odpovedá hrozbami
Teherán poprel, že by v poslednom období rokoval s americkým zvláštnym vyslancom Stevom Witkoffom. Zároveň varoval, že ak by Spojené štáty zaútočili, odpoveď Iránu by bola rozsiahla a mimoriadne bolestivá.
Podľa denníka The New York Times však americké spravodajské služby hodnotia iránsky režim ako najslabší od islamskej revolúcie v roku 1979. Protesty sa totiž rozšírili aj do oblastí, ktoré boli dlhodobo považované za piliere podpory režimu. Kontext demonštrácií a ich brutalitu opisuje aj Al Jazeera.
Analytici The War Zone sú presvedčení, že kombinácia narastajúcej vojenskej prítomnosti, zvýšenej pohotovosti Izraela a čoraz ostrejšej rétoriky iránskych predstaviteľov smeruje k reálnemu riziku vojenského úderu.
