DAVOS - Počas druhého dňa svojho pobytu vo švajčiarskom alpskom letovisku Davos založil vo štvrtok americký prezident Donald Trump Radu mieru. Stalo sa tak podpisom jej zakladajúcej charty na ceremónii na okraji Svetového ekonomického fóra (WEF). Kritici však poukazujú na to, že Trump sa snaží vytvoriť konkurenta Organizácii Spojených národov, ktorý by bol ovládaný Spojenými štátmi. Trump totiž OSN dlhodobo kritizuje a poukazuje na jej nefunkčnosť.
Baerbocková kritizuje Radu mieru
Skepticky sa voči Rade mieru vyjadrila podľa agentúry DPA aj súčasná predsedníčka Valného zhromaždenia OSN Annalena Baerbocková. Pre nemeckú tlačovú agentúru uviedla, že už existuje relevantná medzinárodná organizácia, ktorou je OSN a jej ústrednou úlohou je udržiavať svetový mier a medzinárodnú bezpečnosť. V nej majú všetky štáty sveta svoje miesto a hlasovacie právo, bez ohľadu na veľkosť, ekonomickú alebo vojenskú silu, podčiarkla Baerbocková.
Niektoré z formulácií charty novovytvoreného medzinárodného orgánu by sa mohli interpretovať ako alternatíva k existujúcej Charte OSN, upozornila DPA. Napríklad hneď v prvej kapitole Charty Rady mieru sa píše: „Mierová rada je medzinárodná organizácia, ktorá sa zasadzuje za stabilitu, za obnovenie spoľahlivého a zákonného vládnutia, ako aj za zabezpečenie trvalého mieru v oblastiach zasiahnutých alebo ohrozených konfliktmi.“
Na ceremónii v Davose sa zúčastnili zástupcovia 19 štátov; okrem amerického prezidenta aj vedúci predstavitelia napríklad Argentíny, Arménska, Bulharska, Indonézie, Jordánska, Kataru, Maďarska, Maroka, Saudskej Arábie či Turecka. Trump po ceremónii vyhlásil, že Radu mieru by malo vytvoriť viac ako 50 krajín.
Rada mieru súčasťou Trumpovho plánu
Rada mieru je súčasťou Trumpovho 20-bodového mierového plánu pre Gazu, ktorý viedol k dohode o prímerí medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v októbri minulého roka. Nová medzinárodná inštitúcia mala byť pôvodne malým zoskupením štátov dohliadajúcich na dodržiavanie prímeria v Pásme Gazy, avšak časom sa vyvinula do oveľa ambicióznejšieho projektu s cieľom pôsobiť ako nová medzinárodná platforma na riešenie globálnych konfliktov.
Európske reakcie sú váhavé
Medzi prvých signatárov Charty Rady mieru sa z členských krajín Európskej únie zaradilo okrem Maďarska aj Bulharsko. Na vznik Trumpovej novej aliancie prichádzajú z Európy skôr váhavé reakcie, konštatuje DPA. Napríklad Francúzsko podľa vyhlásenia z Elyzejského paláca v tejto chvíli nemieni „ponuku prijať“ a nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul vyhlásil: „Máme mierovú radu, a tou je Organizácia Spojených národov.“
Rusko zvažuje účasť, vysoké vstupné
Pozvánku do Rady mieru dostalo aj Rusko, ktoré podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova skúma detaily návrhu. Šéf Kremľa Vladimir Putin naznačil záujem, ale zdôraznil, že vstupné by muselo byť hradené zo zmrazených ruských aktív. Totiž krajiny, ktoré chcú byť v Rade mieru viac ako tri roky, musia za členstvo zaplatiť do jej rozpočtu jednu miliardu dolárov, pripomenula DPA. „Vo svete budeme mať mier a bude to jednoducho skvelé!“, zhodnotil založenie rady vo štvrtok Trump.
