MOSKVA - Kremeľ čelí čoraz tvrdšej realite. Zahraničné partnerstvá, ktoré Moskva budovala celé roky, sa dostávajú pod tlak a vojna na Ukrajine sa mení na symbol neúspechu. Analytici hovoria o konci jednej politickej éry.
Sľub rýchleho víťazstva sa rozplynul
Keď ruský prezident Vladimir Putin rozhodol o invázii na Ukrajinu, verejnosti sľuboval návrat historickej slávy a rýchly úspech porovnateľný s víťazstvom Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom. Realita je však diametrálne odlišná.
Konflikt, ktorý mal podľa pôvodných predstáv trvať len niekoľko dní, sa pretiahol na dlhšie obdobie, než trvala vojna Sovietskeho zväzu proti Hitlerovi. Moskva síce vyslala armádu na západ, no rozhodujúce víťazstvo nepriniesla, upozorňuje Politico.
Vyčerpávajúca vojna bez jasného výsledku
Z plánovanej „špeciálnej operácie“ sa stala zdĺhavá a nákladná vojna. Boje na Ukrajine už presiahli hranicu 1 418 dní – teda čas, počas ktorého Sovieti bojovali proti nacistickému Nemecku až po Berlín.
Zároveň sa podľa Politica začína rozpadávať aj sieť partnerstiev, ktorú si Putin budoval viac než dve desaťročia. Túto konštrukciu teraz podrobujú skúške kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý zvolil nečakane tvrdý postup.
Milión obetí a rastúce napätie doma
Po takmer štyroch rokoch bojov má Rusko pod kontrolou len časti ukrajinského územia. Cena za túto agresiu je však enormná. Podľa BBC a údajov NATO si konflikt vyžiadal približne 1,1 milióna mŕtvych a zranených ruských vojakov.
Nespokojnosť sa stupňuje aj v samotnom Rusku a na medzinárodnej scéne je čoraz zjavnejšie, že Kremeľ nedokáže účinne chrániť ani vlastné záujmy, ani svojich partnerov.
Spojenci v problémoch a Moskva v defenzíve
Posledné mesiace ukazujú, že Putinove garancie stratili váhu. Hoci Rusko ešte pred rokom uzavrelo s Iránom dvadsaťročné strategické partnerstvo, teheránsky režim sa dnes otriasa pod tlakom masových protestov. Práve Irán pritom patril k hlavným dodávateľom dronov pre ruskú armádu.
Na Blízkom východe Moskva oslabila už koncom roka 2024, keď pád režimu Bašára Asada v Sýrii pripravil Kremeľ o dôležitú oporu v regióne.
Venezuela a ďalšie signály slabosti
Symbolom úpadku ruskej moci sa stali aj udalosti mimo Európy. Moskva nedokázala ochrániť venezuelského prezidenta Nicolása Madura, dlhoročného spojenca a účastníka prehliadky Dňa víťazstva v Moskve. Zároveň nezabránila ani bezprecedentnému zadržaniu ropného tankera plaviaceho sa pod ruskou vlajkou zo strany Spojených štátov.
„Celá éra sa končí“
Rastúce pochybnosti sa ozývajú aj z proruských kruhov. Vojnový bloger vystupujúci pod menom Maxim Kalašnikov napísal, že „celá éra sa chýli ku koncu“. Podľa neho Kremeľ venoval priveľa energie budovaniu obrazu veľmoci namiesto skutočného posilňovania štátu. „Sľub, že to dokážeme znovu, zlyhal,“ dodal.
Aliancia len na papieri
Bývalý ruský diplomat Boris Bondarev tvrdí, že predstava silnej proruskej aliancie bola vždy skôr ilúziou než realitou. „Ani Venezuela, ani Irán nikdy neboli súčasťou nejakého ruského impéria. Po invázii na Ukrajinu bolo dôležité tváriť sa, že Rusko nie je samo. Bola to propaganda,“ uviedol.
Podobne hovorí aj analytik Nikita Smagin z Carnegie Endowment for International Peace, ktorý poukázal na absenciu klauzuly o vzájomnej obrane v rusko-iránskej dohode. Vzťah oboch krajín označil za pragmatické partnerstvo sprevádzané hlbokou nedôverou.
Demonštrácia sily ako posledná karta
Podľa Smagina si Irán uvedomuje, že v kritickej chvíli by Moskva ustúpila – rovnako ako to urobila v prípade sýrskeho diktátora Asada, ktorý po páde režimu skončil v exile v Rusku.
Putin sa k situácii vo Venezuele ani v Iráne verejne nevyjadril. Bondarev však upozorňuje, že Kremeľ vníma kroky USA ako snahu zatlačiť Rusko do kúta. „Aby Moskva ukázala, že sa nepoddá, bude sa snažiť demonštrovať silu najmä na Ukrajine,“ povedal s odkazom na nedávne odpálenie hypersonickej rakety Orešnik.
Zároveň varoval pred očakávaniami zmiernenia postoja Kremľa: „Aj keď je slabý, bude sa snažiť pôsobiť silno.“
