WASHINGTON - Spojené štáty podľa prezidenta Donalda Trumpa zvažujú, ako zareagujú na najnovšiu vlnu krvavých protivládnych protestov v Iráne. Vláda v Teheráne ho zároveň požiadala o obnovenie rokovaní. Trump to povedal v nedeľu novinárom na palube lietadla Air Force One, informovali agentúry DPA a AFP.
„Vyzerá to tak, že s tým začali,“ odpovedal Trump na otázku, či iránska vláda prekročila zabíjaním protestujúcich červenú čiaru. „Berieme to veľmi vážne. Armáda to skúma a my zvažujeme niekoľko veľmi účinných možností. Rozhodneme sa,“ konštatoval šéf Bieleho domu.
Trump tiež oznámil, že v sobotu telefonicky hovoril s predstaviteľmi iránskej vlády, ktorí „chcú rokovať“. Stretnutie sa podľa neho pripravuje, no vzhľadom na to, čo sa aktuálne deje v Iráne, budú USA možno musieť zasiahnuť ešte predtým, povedal Trump s odkazom na prebiehajúce protesty. Tie si podľa organizácie Human Rights Activists News Agency (HRANA) so sídlom v USA doteraz vyžiadali vyše 500 obetí, ďalších viac ako 10.600 ľudí bolo zadržaných.
Trump nešpecifikoval obsah rokovaní
Novinárka sa najprv Trumpa opýtala, či by Irán možno chcel znova rokovať s USA o svojom kontroverznom jadrovom programe. Potom sa všeobecnejšie spýtala, či Irán vôbec chce rokovať. Trump vo svojej odpovedi nešpecifikoval, o čom presne chce Irán s USA rokovať. Trump opakovane varoval iránsku vládu pred zabíjaním demonštrantov. „Povedal som im, že ak začnú zabíjať ľudí, čo radi robia počas nepokojov, ktoré sú dosť časté, tvrdo ich potrestáme,“ povedal v podcaste zverejnenom vo štvrtok.
Portál Politico s odvolaním sa na svoje zdroje uviedol, že USA zvažujú reakciu na dianie v Iráne, ktorá by siahala od cielených vojenských úderov po kybernetické útoky. O týchto možnostiach bude Trump rokovať na stretnutí naplánovanom na 13. januára. Podľa Politica v tejto fáze Trump neplánuje vyslať vojakov do Iránu, keďže niektorí členovia jeho vlády sa obávajú, že by to mohlo vyvolať napätie na Blízkom východe alebo uškodiť snahám pomôcť rastúcemu protestnému hnutiu.
Súčasné protesty sú najväčšie od demonštrácií z prelomu rokov 2022 a 2023, ktoré vyvolala smrť mladej Iránky Mahsy Amíníovej v policajnej cele. Začali sa 28. decembra, keď obchodníci protestovali v Teheráne kvôli prudkému poklesu kurzu iránskeho rialu. Postupne sa k nim pridali študenti a ďalšie skupiny obyvateľstva. Nepokoje sa rozšírili do väčšiny veľkých miest. Iránska vláda označila demonštrantov za výtržníkov a teroristov a z organizovania nepokojov obvinila Izrael a USA.
Pahlaví vyzval bezpečnostné sily, aby sa pridali k demonštrantom
Reza Pahlaví, syn zvrhnutého iránskeho panovníka Mohammada Rezu Pahlavího žijúci v USA, v nedeľu vyzval štátnych zamestnancov a bezpečnostné sily v Iráne, aby sa pridali k protivládnymi demonštrantom. Informovala o tom agentúra AFP.
„Zamestnanci štátnych inštitúcií, ako aj príslušníci ozbrojených a bezpečnostných síl, majú na výber: postaviť sa na stranu ľudu a stať sa jeho spojencami, alebo sa stať komplicmi vrahov,“ uviedol Reza Pahlaví v príspevku na sociálnych sieťach. Pahlaví tiež vyzval na to, aby boli vlajky vyvesené na sídlach iránskych ambasád nahradenie vlajkami používanými pred islamskou revolúciou z roku 1979. „Nastal čas, aby ich zdobila iránska národná vlajka namiesto hanebnej zástavy islamskej republiky,“ napísal.
Výmena vlajky vyvolala diplomatickú reakciu
V Londýne sa demonštrantom cez víkend podarilo vymeniť vlajku na iránskom veľvyslanectve a nahradiť ju trojfarebnou zástavou používanou za vlády Pahlavího otca. Iránske ministerstvo zahraničných vecí si následne predvolalo britského veľvyslanca v Teheráne. Reza Pahlaví, ktorý žije v Spojených štátoch, predtým vyzval demonštrantov, aby pokračovali v protestoch. V rozhovore pre televíziu Fox News povedal, že „pri prvej príležitosti“ je pripravený vrátiť sa do Iránu, aby viedol obdobie prechodu.
Protesty v Iráne sa začali pred dvoma týždňami. Spočiatku boli zamerané na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu v krajine, no postupne prerástli do masových protivládnych demonštrácií, ktoré si vyžiadali desiatky mŕtvych. Oficiálne údaje nie sú známe. Podľa organizácie Human Rights Activists News Agency (HRANA) so sídlom v USA pri protestoch v Iráne zahynulo už najmenej 538 ľudí a ďalších viac ako 10.600 ľudí bolo zadržaných. Iránske úrady v reakcii na protesty zablokovali prístup na internet.
