ŠTOKHOLM - Švédska polícia v piatok oznámila, že odloží trestné oznámenie proti Nobelovej nadácii v súvislosti s ocenením venezuelskej opozičnej líderky Maríe Coriny Machadovej. Jeho autorom bol zakladateľ WikiLeaks Julian Assange. Informovala o tom agentúra AFP.
Podľa Assangea rozhodnutie udeliť Nobelovu cenu za mier Machadovej porušuje princípy Nobelovej ceny, pretože Machadová podporuje kampaň amerického prezidenta Donalda Trumpa proti venezuelskému ľavicovému prezidentovi Nicolásovi Madurovi. Assange tvrdí, že podľa švédskeho práva ide aj o „hrubé spreneverenie“ finančných prostriedkov a „napomáhanie vojnovým zločinom.“
Švédska polícia nenašla dôkazy o trestnom čine
Vyšetrovateľ švédskej polície Rikard Ekman v e-maile pre agentúru AFP uviedol, že Assangeovo trestné oznámenie neobsahovala žiadne informácie, ktoré by naznačovali spáchanie trestného činu. Nórsky Nobelov výbor udelil Machadovej prestížnu cenu za presadzovanie demokratických práv a jej zápas o spravodlivý a nenásilný prechod od diktatúry k demokracii.
Assange tvrdí, že Machadovej prípad je porušením závetu zakladateľa ceny Alfreda Nobela z roku 1895 - podľa neho má byť udelená osobe, ktorá vykonala „najviac alebo najlepšiu prácu pre bratstvo medzi národmi, za zrušenie armád alebo zníženie ich početnosti a za organizovanie a podporu mierových kongresov“.
Spor USA a Venezuely
Spor medzi USA a Venezuelou viedol k masívnemu nasadeniu amerických námorných a leteckých síl pri brehoch Latinskej Ameriky a k útokom na desiatky malých lodí, lebo údajne prevážali drogy. Pri týchto útokoch doteraz prišlo o život takmer 100 ľudí.
Nobelovu cena za mier udeľuje výberová komisia v Oslo, Assange však argumentoval, že finančnú zodpovednosť musí niesť nadácia so sídlom v Štokholme. Vyzval na zmrazenie 11 miliónov švédskych korún (1,01 milióna eur), ktoré mali byť Machadovej vyplatené ako odmena.
Assange bol v roku 2024 prepustený z britskej väznice Belmarsh na základe dohody o vine a treste s americkými orgánmi. Predtým sa tiež sedem rokov ukrýval na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne a vyhýbal sa žiadosti o vydanie do USA za zverejnenie stoviek tisícok dôverných dokumentov americkej vlády. Hrozilo mu aj vydanie do Švédska, kde čelil obvineniam zo sexuálnych deliktov, ktoré boli napokon stiahnuté.
