WASHINGTON - Geopolitickí analytici bijú na poplach: svet balansuje na hrane viacerých ozbrojených stretov, ktoré by mohli zásadne zmeniť geopolitickú mapu planéty. Po Ukrajine a Gaze sa pozornosť sústreďuje na ďalších päť ohnísk napätia.
Geopolitickí analytici bijú na poplach: svet balansuje na hrane viacerých ozbrojených stretov, ktoré by mohli zásadne zmeniť geopolitickú mapu planéty. Po Ukrajine a Gaze sa pozornosť obracia aj inam. Podľa amerického portálu Politico patria medzi najrizikovejšie ohniská nasledujúce roky India a Pakistan, Čína a Tchaj-wan, pobaltské štáty ohrozené Ruskom, napätie medzi Indiou a Čínou a napokon kórejský polostrov.
India verzus Pakistan – krátky stret, alebo jadrová katastrofa?
Na jar tohto roka sa obaja historickí rivali opäť ocitli v priamom vojenskom konflikte. India spustila raketový útok na pákistanské územie s odôvodnením, že cielila na teroristické bunky. Islamabád však obvinil Dillí zo zabíjania civilistov a okamžite odpovedal vlastným úderom. Tri dni tak visela nad regiónom hrozba otvorenej vojny dvoch jadrových mocností, kým neprišlo k dočasnému prímeriu. Aj po ňom však pokračovali vzájomné obvinenia z porušovania dohôd. Spor o Kašmír zostáva časovanou bombou, ktorej výbuch by mal celosvetové následky.
Čína a Taiwan – invázia, ktorá stále visí vo vzduchu
Peking pod vedením Si Ťin-pchinga dlhodobo pripravuje armádu na obsadenie ostrova. Rozsiahle investície do zbrojenia a pravidelné manévre vysielajú jasný signál: Taiwan patrí do „jednej Číny“. Ostrovčania si riziko uvedomujú, no mnohí veria, že invázia nepríde. „Ak by nás chceli napadnúť, už by to dávno spravili,“ povedal pre BBC miestny obyvateľ Ben. Taiwan má pritom silnú oporu v USA, ktoré opakovane deklarovali pripravenosť vojensky zasiahnuť pri akomkoľvek útoku.
Baltské štáty – ruská skúška Západu
Litva, Lotyšsko a Estónsko sú ďalším možným cieľom Moskvy. Malé štáty pri Baltickom mori sú zraniteľnejšie než obrovská Ukrajina, no zároveň od roku 2014 patria do NATO. Analytici predpokladajú, že ak by sa Vladimir Putin rozhodol testovať odhodlanie Západu, zvolil by sériu menších „hybridných“ útokov. Kľúčová otázka znie: riskoval by prezident USA Donald Trump jadrovú eskaláciu kvôli Vilniusu či Rige? Pravdepodobnosť priamej ruskej invázie však oslabuje fakt, že Kremeľ na Ukrajine už stratil obrovské množstvo vojakov i techniky.
India proti Číne – súperi s miliardami obyvateľov
Vzťahy medzi dvoma najľudnatejšími krajinami sveta sú dlhodobo napäté. Spory o hranice siahajú do čias kolonializmu a v 60. rokoch prerástli do otvorenej vojny. Hoci dnes medzi nimi chýbajú mechanizmy, ktoré by zabránili náhodnej eskalácii, otvorený konflikt sa javí ako málo pravdepodobný. „Veľký boj dvoch ázijských mocností s viac než miliardou obyvateľov si ekonomicky nemôžu dovoliť,“ upozornil bývalý americký expert na juhoázijský región Christopher Clary.
Kórejský polostrov – zamrznutá vojna bez konca
Formálne nikdy neuzavretá kórejská vojna už trvá celé generácie. Demilitarizovaná zóna dlhá 240 kilometrov je najstráženejším pásmom na svete. Napätie zvyšuje nevyspytateľnosť Pchjongjangu, ktorý údajne disponuje jadrovými zbraňami. Paradoxne však režim Kim Čong-una čelí hladomoru a hospodárskemu kolapsu, čo spochybňuje jeho schopnosť viesť veľký konflikt. „Nemyslím si, že Kim momentálne potrebuje vojnu,“ vyhlásila bývalá predstaviteľka Pentagonu Evelyn Farkasová.
