KÁHIRA - Legendy o „prekliatí faraóna“ fascinujú svet už celé storočie. Po objavení hrobky mladého egyptského panovníka Tutanchamóna zahynulo viacero členov archeologického tímu za podivných okolností. Dnes to však vyzerá, že smrteľná hrobová pleseň, ktorá ich mohla pripraviť o život, by mohla zachrániť tisíce ďalších. Vedci totiž zistili, že práve tento nebezpečný organizmus obsahuje látky účinné proti leukémii. Z kliatby sa tak môže stať požehnanie.
Z hrobového „prekliatia“ liek na rakovinu? Znie to ako scenár filmu
Keď v roku 1922 britský archeológ Howard Carter otvoril legendárnu hrobku Tutanchamóna, netrvalo dlho a v tíme začali umierať ľudia. Po svete sa rýchlo rozšírili chýry o „prekliatí faraóna“, ktoré údajne malo postihnúť každého, kto naruší pokoj starovekého vládcu.
V skutočnosti však za záhadnými úmrtiami mohol stáť úplne prozaický vinník — nebezpečná hrobová pleseň s názvom Aspergillus flavus. Táto mikroskopická hrozba, ukrytá celé tisícročia v uzavretej hrobke, dnes vzbudzuje pozornosť z celkom iného dôvodu — môže byť kľúčom v boji proti leukémii.
Smrtiaca pleseň sa mení na nádej
Ako informuje magazín Futurezone, tím vedcov z prestížnej University of Pennsylvania skúma možnosti využitia plesne Aspergillus flavus v onkologickej liečbe. Pri analýze tejto notoricky známej plesne totiž narazili na úplne novú triedu látok s potenciálom zabiť leukemické bunky.
Kľúčom je špeciálny peptid s názvom Asperigymycín, ktorý sa im podarilo z plesne izolovať. Laboratórne testy ukázali, že táto látka dokáže účinne ničiť rakovinové bunky spojené s leukémiou.
Nová zbraň proti zákernému krvotvornému ochoreniu
Hoci medicína v liečbe leukémie za posledné roky výrazne pokročila, stále existuje skupina pacientov, u ktorých bežné terapie zlyhávajú. Práve pre nich by mohol byť nový liek založený na hrobovej plesni záchranou.
Výskumníci zdôrazňujú, že potenciál liečiv ukrytých v plesniach je stále len na začiatku objavovania. Príkladom je už dnes používaný penicilín — revolučné antibiotikum, ktoré tiež pochádza z obyčajnej plesne.
Z hrobu starovekého panovníka do moderných laboratórií
Osud to teda zariadil zvláštne — látka, ktorá pravdepodobne stála za smrťou niektorých archeológov pred sto rokmi, by sa dnes mohla stať život zachraňujúcim liekom. Vedci plánujú ďalší výskum, aby potvrdili účinnosť a bezpečnosť Asperigymycínu v klinickej praxi.
Záhada Tutanchamónovej hrobky tak možno píše úplne novú kapitolu — nie o kliatbe, ale o nádeji pre ľudí trpiacich jedným z najzákernejších druhov rakoviny.
