WASHINGTON - Snímky vriec údajných zavraždených belošských farmárov, ktorými chcel americký prezident Donald Trump upozorniť svoj juhoafrický náprotivok Cyrila Ramaphosu na údajné zabíjanie belochov v Juhoafrickej republike (JAR), sú v skutočnosti fotografie z konfliktu v Kongu. Napísala to vo štvrtok večer agentúra Reuters. Biely dom na žiadosť agentúry o komentár zatiaľ nereagoval.
"Toto všetko sú bieli farmári, ktorí sú pochovaní," povedal Trump k vytlačeným fotografiám, na ktorých sú muži v oblekoch nad mŕtvymi telami vo vreckách. Reuters ale upozornil, že ide o jeho video z 3. februára, na ktorom sú humanitárni pracovníci chystaní na hromadný pohreb tiel obetí, ktoré zomreli po útoku povstalcov na východokonžské mesto Goma. Agentúra tento záber neskôr stiahla, keď stret prerástol do rozsiahlejšieho konfliktu.
Fotka je dostupná na webe magazínu American Thinker, kde sa píše o konfliktoch a rasovom napätí v JAR, ale aj v Kongu. Pod snímkou nie je žiadny popisok, pretože pochádza z videoreportáže publikovanej na YouTube. Autorka článku z 13. februára agentúre povedala, že Trump priložený obrázok "zle identifikoval", zároveň ale poukázala na "rastúci tlak vyvíjaný na belošských Juhoafričanov".
Incident v Oválnej pracovni
K incidentu v Oválnej pracovni sa vyjadril aj autor videoreportáže Djaffar Al Katanty. "Trump pred zrakmi celého sveta použil moju snímku, to, čo som natočil v Kongu, aby sa pokúsil presvedčiť prezidenta Ramaphosu, že černosi v JAR zabíjajú belochov," povedal reportér Reuters. Ramaphosa navštívil Trumpa v stredu. Prezident USA mu po priateľskom rozhovore prehral video týkajúce sa obvinení z genocídy bielej menšiny, čo Ramaphosa odmietol. Podľa neho to nie je v súlade s politikou JAR, kde teraz vládne demokracia. Zároveň ale spomenul kriminalitu v krajine, kvôli ktorej zomierajú ako belosi, tak aj černosi.
JAR v roku 1948 po volebnom víťazstve Národnej strany zaviedla rasovú diskrimináciu zvanú apartheid, ktorá zbavila africké obyvateľstvo všetkých občianskych práv. V roku 1984 bola prijatá nová ústava, podľa ktorej sa krajina premenila na multirasový bielošsko-míšenecko-ázijský štát s belošskou nadvládou. Africká väčšina, ktorá mala byť umiestnená v samosprávnych územiach, bola z akéhokoľvek rozhodovania vylúčená. Vláda pod tlakom černošskej verejnosti i zahraničia postupne odstránila početné rasistické opatrenia, avšak na podstate apartheidu bezpodmienečne trvala. Segregáciu černošského a belošského obyvateľstva parlament definitívne zrušil novou ústavou z apríla 1994. Pre politické násilnosti v krajine medzi rokmi 1984 až 1994 zomrelo najmenej 25.000 ľudí.
