MINSK - Bieloruský autokrat Alexander Lukašenko po prvýkrát verejne pripustil, že je pri moci „trochu dlho“. Vzápätí však občanov vyzval k trpezlivosti a tvrdil, že už pripravil „novú generáciu“ lídrov. Ich priemerný vek? Päťdesiat a viac.
Slová, ktoré sa čakali tri desaťročia
V Bielorusku padli 8. mája slová, ktoré sa za posledných 30 rokov neodvážil vysloviť ani ich samotný autor: „Zostal som trochu dlhšie, ale buďte, prosím, trpezliví,“ povedal Alexander Lukašenko počas otvorenia medzinárodného výstaviska v Minsku. Zároveň tvrdil, že sľub splnil – „mladí“ vraj už prišli k moci. Server news-pravda.com jeho vyjadrenia zaznamenal doslova.
Tým „mladým“ však Lukašenko paradoxne nemyslí tridsiatnikov či štyridsiatnikov, ale politikov vo veku 50+. Ide tak skôr o výmenu v rámci jednej generácie než o skutočné odovzdanie moci.
Režim sa nemení, menia sa len mená
„Pozrite sa na nich a urobte si sami obraz o tom, čoho sú schopní,“ vyzval Lukašenko obyvateľov. V skutočnosti však nejde o reformu ani o generačnú výmenu, ale o kozmetické úpravy. Mocenské štruktúry zostávajú nezmenené, nové tváre sú často lojálni funkcionári bez väčších ambícií na zmenu systému.
Napriek tomu Lukašenko zdôvodňuje svoje dlhoročné zotrvanie v úrade potrebou „politickej kontinuity“. V čase, keď je krajina pod tvrdými sankciami a ekonomicky izolovaná, apeluje na jednotu: „Všetko záleží na nás,“ povedal a žiadal, aby každý robil svoju prácu.
Milosti ako signál Západu?
Krátko predtým, ako vyslovil tieto vety, svet obletela ďalšia správa: Lukašenko omilostil 42 osôb odsúdených za „extrémizmus“. Agentúra Reuters však pripomína, že podobné obvinenia v Bielorusku často neslúžia na ochranu verejnosti, ale ako nástroj proti opozícii.
Ľudskoprávni aktivisti tvrdia, že išlo o vykonštruované kauzy. Opozičné zdroje v exile navyše označujú tento krok za kalkul. Účelom údajného zmiernenia represie má byť snaha o zrušenie alebo aspoň zmiernenie západných sankcií.
Tridsať rokov pri moci
Alexander Lukašenko je vo funkcii prezidenta od roku 1994. V roku 2004 sa v kontroverznom referende zrušilo ústavné obmedzenie počtu mandátov. Odvtedy bol do funkcie zvolený ešte päťkrát. Spolu s Emomalim Rahmonom, prezidentom Tadžikistanu, patrí medzi najdlhšie slúžiacich lídrov v postsovietskom priestore.
Skutočný odchod z vrcholu moci však stále nie je na dohľad. A ak áno, tak len pod Lukašenkovým dohľadom.
