WASHINGTON - Politika súčasného prezidenta USA Donalda Trumpa neprináša prepad len na burzách, ale oslabuje aj samotnú americkú menu. Index amerického dolára, kľúčový ukazovateľ jeho sily voči hlavým svetovým menám, klesol od polovice januára o 5,5 %, čo je najväčší pokles za posledné roky. Zásadné oslabenie prišlo v uplynulých týždňoch, keď investori začali prepad panikáriť v obavách, že americká ekonomika smeruje k recesii.
V kontraste s minulým rokom, keď bol dolár na vzostupe v dôsledku presvedčenia, že americká ekonomika je stabilná a silná, sa po Trumpovom návrate do Bieleho domu situácia otočila. Počiatočný optimizmus investorov nahradili pochybnosti a neistota, píšu novinky.cz.
Obchodné vojny a neistota namiesto rastu
Trumpovo zavádzanie ciel malo teoreticky podnietiť infláciu a posilniť dolár, no stal sa presný opak. Obavy z prudkého spomalenia ekonomiky a možnej recesie stiahli nadol nielen akciový trh, ale aj americkú menu.
"Už tri roky sa rieši, či sa americká centrálna banka (Fed) dokáže vyhnúť recesii a ekonomiku stabilizovať tzv. mäkkým pristátím. Dnes však vidíme, že Trumpove rozhodnutia sú nepredvídateľné a chaotické," upozorňuje analytik Akcenty Miroslav Novák. Podľa neho sa zdá, že recesiu nespôsobí Fed, ale samotný prezident.
Trump otvorene priznal, že americká ekonomika prechádza "tranzíciou", ktorá si vyžiada "dočasné obete". Inými slovami, Biely dom už počíta s možnou recesiou.
Očakávania poklesu úrokov tlačia dolár nadol
Rastúcie obavy z hospodárskeho spomalenia menia aj očakávania ohľadne politiky Fedu. V januári sa predpokladalo, že prvé znižovanie úrokov nastane až v druhej polovici roka. Dnes sa však hovorí o júnu a druhom poklese na jeseň. "Menej úročený dolár nie je pre investorov taký atraktívny, preto sa ho zbavujú," vysvetlil analytik Citfin Tomáš Volf.
Plán na oslabenie dolára?
V kuloároch sa začali šíriť špekulácie, že Trump chce dolár oslabiť zámerne v rámci tzv. Mar-a-Lago Accord. Tento koncept pripomína slávnu dohodu Plaza Accord z roku 1985, keď svetové mocnosti cielene oslabili dolár, aby podporili americkú výrobu a export.
Ešte pred vlaňajšími voľbami Trump vyhlásil, že silný dolár je "obrovskou záťažou" pre americký priemysel. Jeho viceprezident J.D. Vance dokonca naznačil, že síce dolár posilnil kúpyschopnosť Američanov, ale na úkor domácej výroby.
Hoci Mar-a-Lago Accord propaguje aj predseda Trumpovej Rady ekonomických poradcov Stephen Miran, experti súpochybujú, že by sa tak radikálny návrh skutočne realizoval. "Globálna mocenská situácia sa od roku 1985 dramaticky zmenila. Dnes by bolo potrebné dohodnúť sa s krajinami ako Čína, krajiny Blízkeho východu a východnej Ázie, z ktorých mnohé nie sú spojencami USA," upozorňuje podľa Ako pripomenul Financial Times ekonóm Adam Posen.
Budúcosť dolára ostáva nejasná, no jedno je isté – americká ekonomika sa nachádza v kritickom bode a Trumpove rozhodnutia jej stabilite zatiaľ neprospievajú.