BRATISLAVA - Na konci januára obletela Slovensko veľmi smutná správa o smrti Táne Radevy. Herečka odišla z tohto sveta veľmi nečakane vo veku 67 rokov. Dnes jej rodina i blízki dali posledné zbohom v bratislavskom Krematóriu.
Táňa Radeva bola úspešná slovenská herečka, ktorú mohli diváci poznať napríklad zo seriálov Ordinácia v ružovej záhrade či Búrlivé víno. Na filmovom plátne debutovala už v roku 1986 v počine Šiesta veta. O jej súkromí sa veľa toho nevedelo, v minulosti prehovorila o tom, ako sa spoznala so svojím manželom, bulharským výtvarníkom Miroslavom Radevom. Zaľúbila sa totiž do ženatého muža s dieťaťom. Pred 12 rokmi Radevu trápilo aj zdravie. V roku 2013 otvorene hovorila o svojom boji so zákernou rakovinou, ktorú sa jej vtedy podarilo poraziť.
Dnes o 11:00 sa v bratislavskom Krematóriu konala posledná rozlúčka so slovenskou herečkou. Zbohom jej prišli dať herci i dabingoví kolegovia. Medzi nimi napríklad Karin Haydu, Alexander Bárta, Vanda Ružičková, Daniel Kuffelová so synom Michaelom Vrzalom, Katarína Hasprová a jej manžel Ivan Béla Vojtek, Judita Hansman, Lujza Garajová-Schrameková či Eva Matejková. Smútočnú reč predniesol aj jej žiak Alexander Bárta, ktorému sa triasol hlas. zaspomínal si na časy, ked ho na konzveratóriu učila. Všetky fotografie z poslednej rozlúčky nájdete v galérii.
Tatiana Radeva, rodená Červeňáková, sa narodila 27. augusta 1957 v Michalovciach. V roku 1980 absolvovala štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Jej prvým pôsobiskom bolo Divadlo Jonáša Záborského v Prešove (1980 - 1984), v rokoch 1984 až 1995 bola členkou Štátneho divadla Košice a hrala aj v nitrianskom Divadle Andreja Bagara (1995 - 1997).Na prešovskom javisku Táňa Radeva zažiarila najmä v úlohe dynamickej, útočnej, ale pritom sympatickej Kataríny v komédii Williama Shakespeara Skrotenie zlej ženy (1981).
Za stvárnenie tejto roly jej v roku 1982 udelili na Májovej divadelnej Nitre cenu za najlepší ženský herecký výkon. Rozšírenie výrazového registra poskytla herečke postava Madeleine Forestierovej v adaptácii diela Guya de Maupassant Miláčik (1982). Postavu Forestierovej zobrazila ako krásnu, inteligentnú, neľútostne dravú ženu veľkomestského sveta.
Prešovské obdobie zavŕšila v roku 1982 kreáciou Aksine zo Šolochovovho Tichého Donu, pričom v nej zaujala zmyslom pre presné vystihnutie charakterových čŕt postavy a vyjadrila jej najpodstatnejšie kontúry. V košickej činohre vytvorila Radeva viacero portrétov súčasných žien v hrách slovenských aj inonárodných dramatikov: Iva (Maximalista, 1984), Lena (Post scriptum, 1986), Ágika (Tóthovci, 1986).
Táňa Radeva patrila medzi najčastejšie obsadzované dabingové herečky. V roku 2001 získala hlavné ocenenie v čitateľskej súťaži časopisu Eurotelevízia o najlepší mužský a ženský dabing, ktorá bola vyhlásená v súvislosti s prestížnou slovenskou dabingovou cenou Zlatá slučka 2001.
