MIMORIADNE Zverejnili VIDEO incidentu v Kerčskom prielive, Putin vyzval Merkelovú | Topky.sk

°C

Streda, 13. november 2019. Meniny má Stanislav, zajtra Irma.

MIMORIADNE Zverejnili VIDEO incidentu v Kerčskom prielive, Putin vyzval Merkelovú

Incident vyvolal obavy z otvoreného vojenského konfliktu
Incident vyvolal obavy z otvoreného vojenského konfliktu
Zdroj: repro foto YouTube
27.11.2018 06:10

MARIUPOL - Ukrajinská tlačová agentúra UNIAN zverejnila videozáznam, ktorý zachytáva, ako loď ruskej pobrežnej stráže Don vrazila v nedeľu do ukrajinského remorkéra, keď sa spolu s inými ukrajinskými loďami presúval z prístavu Odesa cez Azovské more do prístavu Mariupol.


"Loď pobrežnej stráže Don narazila do nášho remorkéra, čoho dôsledkom bolo poškodenie jeho hlavného motora," uviedlo na svojej facbookovej stránke ukrajinské námorníctvo. Následkom nárazu malo byť taktiež poškodené oplechovanie plášťa lode a pozorovací mostík. Došlo aj k strate záchranného člnu.

Na záberoch je počuť, ako kapitán ruskej lode dáva vulgárnym spôsobom príkazy posádke. Počas navigovania lode do kolízie s plavidlom ukrajinského námorníctva kapitán povzbudzoval svojich mužov slovami: "Rýchlejšie, pohyb! Dobrá práca! Rozdrvte ich z pravoboku! Ku... narazte do nich sprava! Rozmliaždite ich!" Po náraze ruskej lode do remorkéru je následne počuť jedného z členov posádky kričať: "To bolo skvelé."

Podľa informácií agentúry UNIAN, boli zábery tohto incidentu nakrúcané posádkami lodí, ako aj veliteľstvom ukrajinského námorníctva, pričom relevantné agentúry by mali od ukrajinskej vlády dostať kompletnú správu.

Nedeľný incident v Kerčskom prielive vyvolal obavy z vypuknutia otvoreného vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. V reakcii na tieto udalosti ukrajinský parlament schválil vyhlásenie stanného práva.

Rusko zverejnilo video so zadržanými námorníkmi

Ruská federálna bezpečnostná služba (FSB) zverejnila v utorok video s tromi ukrajinskými námorníkmi, ktorých v nedeľu pri pobreží ukrajinského polostrova Krym zadržali ruské pohraničné hliadky. Informovala o tom agentúra AP. 

Záznam zachytáva výsluch trojice námorníkov, z ktorých všetci potvrdili, že porušili ruské hranice. To, či muži vypovedali pod nátlakom, nebolo bezprostredne možné zistiť. Jeden z nich podľa správy AP jasne čítal z čítačky.

Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas v utorok po incidente v Kerčskom prielive vyzval Moskvu, aby začala znova dodržiavať medzinárodné právo a rešpektovať územnú zvrchovanosť svojich susedov. "Cieľom musí byť, aby Rusko začalo opäť presadzovať medzinárodné pravidlá a neporušovalo územnú suverenitu svojich susedov," vyhlásil Maas v Berlíne.

Na dosiahnutie tohto cieľa Nemecko a jeho európski spojenci potrebujú jasné zásady a "skutočný dialóg" o spoločnej bezpečnosti v Európe, dodal Maas, ktorého citovala agentúra Reuters.

Na zadržaných lodiach bola aj ukrajinská tajná služba

Ukrajinská spravodajská služba SBU oznámila, že na ukrajinských lodiach zadržaných Ruskom pri Kryme boli aj príslušníci jej vojenskej kontrarozviedky. SBU v utorkovom stanovisku uviedla, že v tom čase plnili úlohy pre ukrajinské námorníctvo v reakcii na "psychologický a fyzický tlak" zo strany ruských špionážnych služieb. SBU bližšie informácie neposkytla, vyzvala však Rusko, aby s týmito aktivitami skončilo.

Ruská tajná služba FSB už v pondelok večer oznámila, že na palube zadržaných ukrajinských lodí boli aj agenti SBU, čo označila za dôkaz "provokácie" zo strany Ukrajiny.

Obe krajiny na seba navzájom hádžu vinu po nedeľnom incidente v Kerčskom prielive, kde ruskí pohraničníci spustili paľbu na tri lode ukrajinského námorníctva a následne ich aj s posádkami zadržali. Táto eskalácia napätia medzi oboma znepriatelenými krajinami vyvolala medzinárodné znepokojenie.

Putin požiadal Merkelovú, aby dohovorila Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin vyjadril "vážne znepokojenie" nad rozhodnutím Ukrajiny vyhlásiť stanné právo po tom, čo medzi námornými silami oboch krajín došlo v nedeľu pri pobreží ukrajinského polostrova Krym ku konfrontácii. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na utorkové vyhlásenie Kremľa.

V telefonickom rozhovore s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou ruský prezident tiež povedal, že dúfa, že nemecká líderka bude apelovať na Kyjev, aby nekonal neuvážene. Putin "vyjadril vážne znepokojenie nad rozhodnutím Kyjeva uviesť svoje ozbrojené sily do stavu pohotovosti a vyhlásiť stanné právo", uvádza sa vo vyhlásení Kremľa zverejnenom po telefonickom rozhovore oboch lídrov.

Vladimir Putin
Zdroj: SITA/Alexei Nikolsky, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

Ruský prezident tiež vyjadril nádej, že "Berlín dokáže vyvinúť na ukrajinské úrady tlak, aby ich odradil od ďalšieho nezodpovedného konania", uvádza sa ďalej vo vyhlásení.   

Turecký prezident vyzval Ukrajinu a Rusko na dialóg

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval v utorok Rusko a Ukrajinu, aby svoj aktuálny spor vyriešili prostredníctvom dialógu. Ankara si podľa neho želá, aby sa Čierne more, ktoré obmýva aj turecké brehy, stalo "morom mieru", informovala agentúra AP.

Turecko, ktoré udržiava úzke vzťahy s Ruskom i Ukrajinou, chce podľa Erdogana pokračovať v spolupráci s oboma krajinami. "V čase, keď svet čelí vážnym hrozbám, by nás potešilo vidieť Rusko a Ukrajinu stáť pri sebe, nie proti sebe," povedal Erdogan v prejave k členom tureckej vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).  

Europoslanci vyzvali na deeskaláciu napätia

Poprední predstavitelia Európskeho parlamentu (EP) v pondelok vydali vyhlásenie k situácii v Azovskom mori, v ktorom žiadajú Rusko aj Ukrajinu, aby podnikli kroky k zmierneniu napätia. Informoval slovenský europoslanec Eduard Kukan (nezávislý). 

Kukan, ktorý je členom Výboru EP pre zahraničné veci (AFET), uviedol, že za výzvou, pod ktorý sa podpísal aj on, stoja predseda výboru AFET, nemecký europoslanec David McAllister, šéfka Podvýboru EP pre obranu, poľská poslankyňa Anna Fotygová, predseda Delegácie pri parlamentnom asociačnom výbore EÚ-Ukrajina, poľský poslanec Dariusz Rosati, predsedníčka Parlamentného zhromaždenia Euronest, nemecká poslankyňa Rebecca Harmsová, ako aj spravodajca EP pre Ukrajinu, nemecký poslanec Michael Gahler.

Vo vyhlásení europoslancov, ktorí sú členmi viacerých politických skupín, sa uvádza, že európski zákonodarcovia sú hlboko znepokojení napätím v Azovskom mori, ktoré vyvolal incident z 25. novembra.

"Očakávame, že Rusko trvalo obnoví slobodu pohybu v Kerčskej úžine a naliehame na všetky strany, aby túto situáciu okamžite deeskalovali. Výstavba Kerčského mosta bez súhlasu Ukrajiny už aj tak predstavuje porušenie suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny a vedie k militarizácii Azovského mora, ako aj k ďalšiemu stupňovaniu konfliktu," uvádza sa v dokumente. Poslanci zároveň vyzvali Moskvu, aby sa začala správať "zodpovedne" a okamžite zmiernila napätie, ktoré môže byť hrozbou pre európsku bezpečnosť a stabilitu.

Politická skupina socialistov a demokratov (S&D) v samostatnom vyhlásení uviedla, že europoslanci tejto frakcie odsudzujú eskaláciu napätia v Azovskom mori. Vyzvala obe krajiny na zdržanlivosť a požiadala vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federicu Mogheriniovú, aby sa v najnovšom spore medzi Moskvou a Kyjevom ujala úlohy sprostredkovateľky.

Vedenie frakcie S&D zároveň pripomenulo, že v októbri tohto roku Európsky parlament vo svojom uznesení jasne uviedol, že výstavba Kerčského mosta na Ruskou federáciou nelegálne anektovaný Krymský polostrov sú neprijateľné a ohrozujú bezpečnosť celého región. S&D v tejto súvislosti žiada ruskú stranu, aby prepustila zadržané ukrajinské plavidlá a troch Ukrajincov, dodržiavala medzinárodné právo a zabezpečila voľnú a bezpečnú plavbu cez Kerčskú úžinu a Azovské more.

Podpredseda S&D zodpovedný za zahraničné záležitosti, rumunský poslanec Victor Boštinaru, v mene skupiny konštatoval, že aj najnovší incident v Azovskom mori potvrdzuje, že Rusko otvorene pokračuje v porušovaní medzinárodného práva a ohrozuje bezpečnosť a stabilitu Ukrajiny a širšieho regiónu. "To je neprijateľné a predstavuje ďalší útok Ruska proti suverenite, bezpečnosti a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol Boštinaru. 

Stanné právo sa nebude týkať všetkých oblastí

Ukrajinský prezident Petro Porošenko vysvetlil v pondelok zákonodarcom, že stanné právo zavedené v krajine sa bude týkať iba oblastí na hraniciach s Ruskom, Bieloruskom a moldavskou separatistickou republikou Podnestersko. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Ukrajinský parlament po päťhodinovej búrlivej diskusii vo večernom hlasovaní drvivou väčšinou schválil prezidentov návrh na zavedenie stanného práva na 30 dní. Porošenko však ešte pred hlasovaním oznámil, že stanné právo postihne iba desať z 27 oblastí Ukrajiny. Vybrané oblasti označil za také, ktoré by sa v prípade akéhokoľvek ruského útoku potenciálne ocitli v prvej bojovej línii.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko
Zdroj: TASR/Mykola Lazarenko, Presidential Press Service via AP

Napätie medzi Ukrajinou a Ruskom sa vystupňovalo v nedeľu, keď Rusko strieľalo na tri ukrajinské plavidlá pri pobreží Krymského polostrova a zajalo ich spolu s posádkou. Porošenko takisto prisľúbil, že práva ukrajinských občanov budú rešpektované.

Súčasťou stanného práva je čiastočná mobilizácia a posilnenie protivzdušnej obrany Ukrajiny. Parlamentu boli predložené aj neurčito naformulované opatrenia ako "posilnenie" protiteroristických krokov a "bezpečnosť informácií".


Galéria

Incident vyvolal obavy z Vladimir Putin Ukrajinský prezident Petro Porošenko

Nástroje k článku



ZDROJ: TASR, SITA
VIDEO: Facebook Повернись живим, Ruptly

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články