BRATISLAVA - Najväčšou výzvou novej reformy školstva, ktorá začne platiť od septembra vo všetkých prvých ročníkoch základných škôl, sú práve školy, ktoré nie sú na ňu pripravené, nechcú ju alebo sú priam v odpore. Uviedol to Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov (SKU).
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Robert Chovanculiak pre TASR povedal, že v záverečnej skupine škôl, ktoré sa doteraz nezapojili do reformy, bude väčší podiel riaditeľov a učiteľov, ktorí kritizovali zavádzanie reformy a nesúhlasili s prechodom na tri cykly. Veľká časť reformy podľa analytika spočíva v prepisovaní dokumentov, ako je napríklad štátny vzdelávací program. „V konečnom dôsledku tak bude záležať od samotných učiteľov, akým spôsobom a do akej miery zmenia svoj prístup k vzdelávaniu. Inými slovami, učitelia, ktorí s reformou nesúhlasia, môžu len mierne upraviť obsah školských vzdelávacích programov a pokračovať vo vyučovaní tak, ako doteraz,“ povedal.
Križo poukázal na to, že ministerstvo školstva na reformu z plánu obnovy minulo desiatky miliónov eur. Okrem iného aj na projekt mentorov v rámci regionálnych centier podpory učiteľov. „Žiaľ, tento projekt je od začiatku až doteraz zameraný len na tých, čo chcú a bude zasahovať len menšiu časť škôl v SR. Ministerstvo nemá žiadnu stratégiu, čo so školami, ktoré nechcú alebo nevedia ako a ani na to nemá vyčlenené finančné prostriedky,“ povedal zástupca SKU. Peniaze ministerstvo podľa jeho slov „rozdáva najmä na aktivity pre aktívne školy.“
Nový štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie začne od septembra platiť vo všetkých prvých ročníkoch bežných základných škôl.