BRATISLAVA - Vlani sa na Slovensku narodilo historicky najmenej detí. Štát pritom do rodinnej politiky leje stovky miliónov cez bonusy a príspevky. Analýza Inštitútu pre stratégie a analýzy však ukazuje, že tieto peniaze pôrodnosť v skutočnosti nezvyšujú.
Inštitút pre stratégie a analýzy upozorňuje, že na Slovensku sa vlani narodilo 42 019 a v roku 2024 mala úhrnná plodnosť hodnotu 1,46 dieťaťa na ženu. Nízka pôrodnosť vedie k zvyšovaniu podielu ľudí v poproduktívnom veku, čo spôsobuje rastúcu záťaž pri financovaní dôchodkov a zdravotníckeho systému. Môže to vyústiť až do poklesu celkovej produktivity ekonomiky.
Viaceré európske štáty vrátane Slovenska sa snažia demografický vývoj zvrátiť podporou finančnými benefitmi (napríklad zvýšenie materskej, takzvaného kočíkovného alebo daňového bonusu na deti).
Peniaze sú náplasť, nie liek
Hoci politici radi hovoria o zvyšovaní daňových bonusov či materskej, dáta hovoria jasne: efekt finančných príspevkov je len obmedzený a dočasný. Slúžia skôr na to, aby rodina "prežila" výpadok príjmu, ale nikoho nepresvedčia, aby mal dieťa, ak ho pôvodne neplánoval.
Najsilnejším faktorom, ktorý má podľa analýzy merateľný vplyv na pôrodnosť, je dostupnosť bývania. Mladí ľudia neodkladajú rodičovstvo preto, že by deti nechceli — ale preto, že nemajú kde bývať bez toho, aby ich nezruinovala hypotéka.
Keby náklady na bývanie klesli na európsky priemer (22,2 % výdavkov domácnosti), pôrodnosť by mohla vzrásť o 0,113 dieťaťa na ženu. Na prvý pohľad malé číslo — v demografickom meradle však ide o výrazný posun. A dlhodobý efekt by podľa analytikov mohol byť ešte vyšší.
Hneď za bývaním nasleduje skupina opatrení zameraných na zosúladenie pracovného a rodinného života. Moderná matka sa nechce vzdať kariéry na roky — a nemala by si musieť vyberať medzi jedným a druhým. Konkrétne pomáhajú pružné pracovné formy a čiastočné úväzky vhodné pre rodičov s malými deťmi, ako aj dostupné a kvalitné materské školy. Nie ako luxus, ale ako štandardná infraštruktúra.
Prečo deti odkladáme?
Za poklesom pôrodnosti nestoja len ekonomické tlaky — hoci drahé bývanie a neistota na trhu práce zohrávajú kľúčovú úlohu. Analytici upozorňujú aj na hlbšie spoločenské zmeny: ženy sú vzdelanejšie, budujú kariéru a vek pri prvom dieťati sa neustále posúva. Európsky ideál dvojdetnej rodiny pritom pretrváva — len sa čoraz ťažšie realizuje v praxi.
Analytici ISA sú v závere priami: prorodinná politika nemôže stáť len na rozdávaní peňazí. Ak štát nevyrieši krízu s bývaním a nepodporí flexibilitu v zamestnaní, demografický prepad bude pokračovať — bez ohľadu na to, ako vysoko nastaví kočíkovné.
