BRATISLAVA - Poplatky u lekárov sú najčastejšou témou, ktoré trápia slovenských pacientov. Podľa verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského musí štát konečne zakročiť. Podľa neho je legislatíva o priamych úhradách tak nejasná a deravá, že pacienti často ani netušia, na čo majú nárok a za čo už musia platiť. Ombudsman preto žiada jasné pravidlá – buď úplný zákaz poplatkov s presne stanovenými výnimkami, alebo transparentné hranice, ktoré lekári nesmú prekročiť.
Ombudsman koncom apríla predstavil svoju mimoriadnu správu, ktorú predložil do Národnej rady SR. Vyplýva z nej, že pri prieskume zistila jeho kancelária viacero systémových nedostatkov. „Ide o systémový problém, ktorého podstatou je súbeh dvoch vzájomne prepojených deficitov: na jednej strane nedostatočne určitý a interpretačne nestabilný právny rámec priamych úhrad, na druhej strane oslabená účinnosť dozorných mechanizmov, ktoré majú neoprávnenému spoplatňovaniu predchádzať a sankcionovať ho,“ uviedol ombudsman v správe.
Mnohí pacienti sa kvôli poplatkom nedostanú k lekárovi alebo im odložia termín
Aktuálna právna úprava podľa neho vytvára právnu neistotu u pacientov. Tí potom nevedia, na čo majú u lekára nárok z verejného zdravotného poistenia a za čo si už musia priplatiť. Zdôraznil, že osobitne závažné situácie nastávajú, ak sa pre nezaplatený poplatok pacient k zdravotnej starostlivosti nedostane alebo nastane jej odklad.
„Bola som objednaná na vyšetrenie ..... Na dverách mali oznam o úhrade administratívneho poplatku .... . Ja som nemala hotovosť, oni nemali terminál, nebolo možné sa dohodnúť o platbe pri ďalšom vyšetrení a tak ma lekárka, ktorá nariadila nevyšetriť pacienta bez zaplatenia poplatku, odmietla vyšetriť a objednali ma na nový termín,“ znel podnet pacientky z mája 2025.
„Dňa ... som sa pokúsila absolvovať preventívnu gynekologickú prehliadku v ambulancii ..., ku ktorej patrím podľa adresy môjho trvalého pobytu. Pri elektronickej komunikácii a na mieste mi však bola oznámená povinnosť zaplatiť jednorazový registračný poplatok vo výške 39 eur a poplatok 15 eur za presný termín vyšetrenia. V dôsledku neprijatia mojej osoby do vyšetrenia z dôvodu nezaplatenia týchto poplatkov som neabsolvovala povinnú preventívnu prehliadku,“ cituje Dobrovodský podnet z augusta 2025.
Ďalšia pacientka podala podnet v októbri 2025. „Moja penzia je 760 eur ... 112 eur poplatky u lekára ... To si podľa dôchodku nemôžem dovoliť,“ písalo sa v ňom.
Dobrovodský v tejto súvislosti vyhlásil, že jednoznačne tu zlyháva štát. „Myslíme si, že štát tu musí zabrať, musí vykonať čoskoro opatrenia, lebo toto je trvalo neudržateľné. Spôsobí to zhoršenie zdravotného stavu obyvateľstva, nedôveru v sektor,“ vyhlásil ombudsman.
Poslanec za KDH Peter Stachura si myslí, že pacienti na Slovensku nechávajú v ambulanciách pol miliardy eur na rôznych poplatkoch. Tento stav považuje na neúnosný. Zodpovednosť za poplatky presúvajú poskytovatelia podľa Stachuru na pacienta. „Zdravotné poisťovne sú ticho a de facto im to vyhovuje, lebo sa nemusia naťahovať s poskytovateľmi,“ skonštatoval poslanec.
Nedostatočná kontrola
Ako ďalej Dobrovodský priblížil, problémom je aj nedostatočná kontrola. Vyššie územné celky podľa neho v posledných dvoch rokoch vykonali približne 900 kontrol. Štát im však nedal dostatočné právomoci. Samosprávnym krajom zároveň vytkol, že problém niekedy zľahčujú.
„Existujúce kontrolné mechanizmy v našej republike nie sú spôsobilé účinne reagovať na neoprávnené poplatky alebo ich výber. Tieto kontrolné mechanizmy nie sú spôsobilé poskytovateľov zdravotnej starostlivosti odradiť účinne od tejto činnosti,“ myslí si. Ako dodal, možnosti na zlepšenie vidí aj v prepracovaní kompetencií rôznych orgánov. Doplnil, že jeho kancelária dostala v roku 2025 na výber poplatkov v zdravotníctve 30 podnetov.
Mnohí pacienti sú pod obrovským tlakom, tvrdí Lévyová
Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová upozorňuje, že mnohí ľudia sú pod obrovským tlakom. Uviedla to v rozhovore pre STVR. Uvádza, že ak má pacient dôchodok 600 či 700 eur a lekár od neho žiada 100 až 200 eur, často zaplatí len preto, že nemá inú možnosť. Pacient však môže zdravotnú poisťovňu vopred požiadať o úhradu starostlivosti aj u nezmluvného lekára a vždy by si mal dopredu skontrolovať cenník, ktorý má byť viditeľne zverejnený.
Lévyová zároveň pripomína, že za viaceré úkony lekár poplatok pýtať nesmie. Ide napríklad o potvrdenia na zdravotné účely, do školy, vypísanie kúpeľnej liečby či práceneschopnosti. Naopak, spoplatnené môžu byť administratívne úkony alebo potvrdenia, ktoré nesúvisia so zdravotnou starostlivosťou – napríklad na zbrojný pas či vodičský preukaz. Ak má pacient podozrenie, že zaplatil neoprávnený poplatok, môže sa obrátiť na vyšší územný celok, ktorý môže lekárovi uložiť pokutu.
Finančná správa poukázala na limity štátu pri kontrole hotovostných platieb
Ombudsman tiež poukázal, že nie každý lekár vybraný poplatok aj riadne zdaní. V prípade zistenia pochybenia postúpi samosprávny kraj prípad Finančnej správe. Dobrovodský informoval, že sa Finančnej správy na tieto prípady pýtal. Tá mu následne potvrdila vážne limity štátu pri kontrole hotovostných platieb vyberaných poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti od pacientov.
„Finančná správa SR uviedla, že podnety na možné neevidovanie alebo nezdanenie poplatkov preveruje od fyzických osôb aj od samosprávnych krajov. Zároveň však pripustila, že vzhľadom na špecifiká zdravotnej starostlivosti vo väčšine prípadov nepovažuje miestne zisťovanie za reálne vykonateľné,“ uvádza sa v tlačovej správe verejného ochrancu práv. Ako dôvody uvádza najmä naviazanie služby na konkrétny zdravotný stav pacienta, dlhý časový odstup medzi objednaním a vyšetrením, absenciu odporúčania od všeobecného lekára, ako aj nemožnosť zabezpečiť prítomnosť dvoch pracovníkov finančnej správy priamo v ambulancii.
„Ak kontrolný orgán sám konštatuje, že v praxi len veľmi obmedzene dokáže preverovať zdaňovanie poplatkov v ambulanciách, ide o vážny signál,“ zdôraznil Dobrovodský. Ako doplnil, podľa dostupných údajov finančná správa vlani evidovala 35 podnetov týkajúcich sa možného nezdanenia poplatkov, pričom kontrolu evidencie tržieb vykonala u piatich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V troch prípadoch zistila porušenie zákona. Mimo podnetov boli v tom istom roku vykonané ešte tri kontroly, z toho v jednom prípade so zisteným porušením zákona.
Ombudsman zdôrazňuje, že finančná správa doposiaľ nevykonávala špecifickú analýzu nezdaňovania poplatkov vyberaných poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti od pacientov a nevypracovala ani osobitné metodické usmernenie pre kontrolu podnikateľov v oblasti zdravotnej starostlivosti. „Tieto zistenia zapadajú do širšieho obrazu, ktorý opisuje mimoriadna správa. Problém poplatkov v zdravotníctve nie je len otázkou nejasnej právnej úpravy, ale aj otázkou účinnosti dozoru. Ak kontrolné mechanizmy nedokážu efektívne zachytiť a preveriť podozrenia z neoprávnených platieb, ochrana základného práva zostáva formálna,“ podčiarkol.
Podnet nepredstavuje priamy dôkaz pre Finančnú správu
Poukázal tiež na to, že podľa stanoviska finančnej správy podnet občana sám osebe nepredstavuje doklad ani informáciu evidovanú v systéme e-kasa, a preto ho nemožno priamo využiť ako dôkaz pri kontrole poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Takýto výklad podľa VOP ešte viac oslabuje postavenie pacienta. Z uvedených dôvodov považuje za nevyhnutné, aby sa Národná rada SR, vláda a príslušné orgány verejnej moci otázkou poplatkov v zdravotníctve zaoberali systémovo.
Potrebné je podľa neho nielen spresniť právnu úpravu, ale aj posilniť výkon dozoru, zjednotiť metodiku kontrolných orgánov a vytvoriť mechanizmy, ktoré budú schopné účinne chrániť pacienta pred neoprávnenými platbami.
Ministerstvo zdravotníctva podľa Dobrovodského na výsledky prieskumu už reagovalo. Vedenie rezortu sa s ombudsmanom podľa jeho slov stretlo a prisľúbilo, že na jeseň príde s riešeniami.
