TATRY - Návrh zonácie Tatranského národného parku absolvoval medzirezortné pripomienkovania a o jeho budúcnosti rozhodne vláda. Fungovanie národného parku podľa jasne definovaných zón by malo odstrániť neprehľadný a zdĺhavý systém udeľovanie výnimiek, ktoré sú vzhľadom na národný park nevyhnutné na rôzne činnosti.
Zonácia by mala väčšiu časť TANAP-u zaradiť do najprísnejšie chránených zón, miesta dotknuté ľudskou činnosťou ako tatranské osady, sídliská alebo horské strediská by mali byť zaradené v zónach s nižším stupňom ochrany tak, aby bežné prevádzkové činnosti neboli zaťažené nadmernou byrokraciou.
Do diskusií o podobe zonácie sa zapájali politici, odborná aj laická verejnosť. Ján Mokoš, ktorý bol primátorom Vysokých Tatier päť volebných období, hovorí jednoznačne – zonácia je potrebná, na jej absenciu mesto doplácalo. „Najväčšou prekážkou bolo, že sme ťažko hľadali rozvoj mesta aj v malých projektoch ako boli rôzne športoviská alebo cyklotrasy. Samotný rozvoj bol komplikovaný a zdĺhavý a často sme nestíhali termíny projektov podporených z európskych peňazí a mesto tým trpelo,“ informoval Mokoš. Bývalý tatranský primátor dopĺňa, že zonácia by nemala byť o politike. „Nech to riešia odborníci za účasti všetkých dotknutých. Politiku je potrebné obmedziť a postaviť na vyšší stupeň ochranu prírody a samozrejme dôstojný život ľudí, ktorí tu chodia a ktorí tu žijú.“
„Pre nás je to otázka prežitia a fungovania tohto strediska. Bez zonácie neprežijeme, nemáme šancu to udržať a ani sa posunúť dopredu,“ hovorí Vladimír Mačák, majiteľ malého rodinného lyžiarskeho strediska v Tatranskej Javorine, ktoré sa nachádza na území TANAP-u. Stredisko vzniklo pred 60 rokmi a zonácia by mu mala umožniť ľahšie dýchať a priniesť aj vyššiu konkurencieschopnosť. „Potrebujeme rekonštruovať, vymieňať, ísť s dobou, Poliaci nás už preskočili, tam to funguje oveľa rýchlejšie. Na Slovensku to ide strašne pomaly. Bolo by naozaj škoda, keby sme to, čo vybudovali naši predkovia, nechali takto zdevastovať a nepostarali sa o to, aby dobré veci fungovali,“ doplnil Mačák.
Príklad súčasnej absurdnej byrokracie
Príkladom súčasnej absurdnej byrokracie pri fungovaní vo Vysokých Tatrách je aj medializovaná skúsenosť legendárneho chatára Petra Petrasa pri snahe získať povolenie na zásobovanie. „Proti vjazdu nášho auta, ale aj ďalších áut na Hrebienok, bolo občianske združenie vlastníkov bytov Petržalka. Tak si viete predstaviť, kto všetko rozpráva do tých vecí, ktoré sa týkajú Vysokých Tatier,“ upozornil Petras na súčasný netransparentný systém výnimiek a vyjadril podporu prijatiu zonácie.
Ešte koncom marca sa za schválenie zonácie postavili aj viaceré známe subjekty cestovného ruchu a Tatranci, ktorí ich prevádzkujú. Zonáciu označili za štandardný nástroj riadenia národných parkov v krajinách Európskej únie. „Sme presvedčení, že schválenie zonácie TANAP-u je nevyhnutným krokom k nastaveniu jasných, dlhodobo predvídateľných pravidiel pre ochranu územia aj jeho rozvoj,“ uviedli.
