BRATISLAVA - Zjednotenie pravidiel pre správcov alternatívnych investičných fondov v rámci Európskej únie (EÚ) je jedným z cieľov európskej smernice z roku 2024, ktorú má do slovenského právneho poriadku prevziať novela zákona o kolektívnom investovaní. Návrh z dielne Ministerstva financií (MF) SR schválila v piatok vláda.
„Uvedenou smernicou sa harmonizujú pravidlá pre správcov alternatívnych investičných fondov, ktoré poskytujú úvery, upresňujú sa pravidlá delegovania činností zo správcov fondov na tretie subjekty, rozširuje sa škála nástrojov na riadenie likvidity fondov na účel vyššej ochrany investorov a zlepšuje sa cezhraničný prístup k službám depozitárov fondov,“ priblížil v predkladacej správe rezort financií. Novela má prevziať aj ďalšiu smernicu z roku 2024, ktorá je zameraná na zaobchádzanie s rizikom koncentrácie vyplývajúcim z expozícií voči centrálnym protistranám a s rizikom protistrany pri centrálne zúčtovávaných transakciách s derivátmi.
„Keďže mechanizmy centrálneho zúčtovania zmierňujú riziko protistrany, ktoré je obsiahnuté v zmluvách o derivátoch, pri určovaní uplatniteľných limitov pre riziko protistrany treba zohľadniť, či derivát centrálne zúčtovala centrálna protistrana, a vytvoriť rovnaké podmienky pre deriváty obchodované na burze a mimoburzové deriváty,“ vysvetlilo MF. Upraviť sa majú aj ďalšie vybrané ustanovenia zákona o kolektívnom investovaní podľa poznatkov z praxe. Pôjde napríklad o zavedenie pravidelnej rotácie nezávislých oceňovateľov nehnuteľností, či zavedenie označenia „správca podlimitných rizikových fondov“ pre registrovaných správcov podlimitných alternatívnych investičných fondov. Predkladateľ navrhuje účinnosť jednotlivých ustanovení novely postupne, a to od 16. apríla 2026, 25. júna 2026 a 16. apríla 2027.
Šutaj Eštok pripúšťa optimalizáciu úradov, debatuje sa o spojení PMÚ a ÚVO
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) vidí v rámci konsolidácie vo verejnej a štátnej správe priestor na optimalizáciu viacerých úradov. Diskutuje sa podľa neho aj o spojení Protimonopolného úradu (PMÚ) SR a Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) do jedného nového úradu. Vyplýva to z vyjadrenia Šutaja Eštoka pred piatkovým rokovaním vlády.
„My sme to signalizovali už v minulom roku, že v rámci konsolidácie je vo verejnej a štátnej správe priestor na to, aby sa zoptimalizovali viaceré úrady. Nie je žiadnym tajomstvom, že sa debata viedla najmä o ÚVO a PMÚ. (...) Mne dáva racio, aby sa tieto úrady spojili možno do jedného nezávislého úradu,“ skonštatoval minister. Upozornil pritom na to, že napríklad v Česku funguje Úrad na ochranu hospodárskej súťaže. Téma optimalizácie úradov bude podľa neho predmetom koaličných rokovaní. „Ak chceme hovoriť o škrtaní v rámci štátu a štíhlejšom štáte, tak sú tu inštitúcie, ktoré vytvárajú priestor na túto debatu,“ dodal.
Akčný plán ÚPV ráta aj s rozšírením bezplatného poradenstva pre firmy
Akčný plán Úradu priemyselného vlastníctva (ÚPV) SR k Národnej stratégii duševného vlastníctva na roky 2026 - 2030 prináša šesť opatrení, ktoré by mali prispieť k dosiahnutiu cieľov tejto stratégie. Jedným z nich je rozšírenie bezplatného poradenstva pre malé a stredné podniky prostredníctvom neformálnych cielených návštev firiem. Vyplýva to z materiálu, ktorý v piatok schválila vláda. „Väčšina malých a stredných podnikov na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii si nechráni svoje duševné vlastníctvo,“ upozornil ÚPV. Z analýzy Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo vyplýva, že hlavným dôvodom, prečo si malé a stredné podniky neregistrujú svoje priemyselné práva, je nedostatok vedomostí o duševnom vlastníctve a jeho výhodách. Systém sa im zdá príliš nákladný, zložitý a je náročné sa v ňom orientovať.
ÚPV chce firmám ponúknuť analýzu situácie v podniku, oboznámiť jeho zástupcov s možnosťami ochrany, upozorniť na možné vplyvy nekalej súťaže a poskytnúť odporúčania. Konečným výsledkom by malo byť porozumenie podniku, ako môže priemyselné vlastníctvo zlepšiť jeho rozvoj, pričom služba je pre podnikateľov bezplatná. K ďalším opatreniam úrad priradil zabezpečenie kvalifikovaných odborníkov pre všetky oblasti priemyselného vlastníctva prostredníctvom organizácie náborových prednášok a špecializovaných stáží pre študentov vysokých škôl, rozšírenie vzdelávacích aktivít a tvorbu vzdelávacích aktivít šitých na mieru konkrétnym skupinám verejnosti či zvýšenie povedomia o duševnom vlastníctve so zameraním na zemepisné označenia u čo najširšej skupiny príjemcov.
Ciele z Národnej stratégie duševného vlastníctva majú pomôcť dosiahnuť aj využitie potenciálu, resp. zviditeľnenie alternatívneho riešenia sporov v oblasti duševného vlastníctva a zvýšenie inovačného potenciálu a konkurencieschopnosti Slovenska zapojením ÚPV do európskych a medzinárodných projektov. Vyhodnotenie plnenia opatrení má úrad predložiť vláde do konca roka 2031
