BRATISLAVA - Koaličná SNS nesúhlasí so zvýšením výdavkov na obranu, ku ktorému sa v pondelok prihlásil prezident Peter Pellegrini. Tvrdí, že na obranu by ročne muselo ísť vyše 3,5 miliardy eur. Informovala o tom riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová. Predseda strany Andrej Danko zverejnil vyjadrenie aj na sociálnej sieti.
„Ak pôjde Európska únia cestou navyšovania výdavkov v takýchto objemoch na zbrojenie, tak druhým krokom je likvidácia ekonomiky a je to len malý krok od svetového konfliktu. Ten, kto si neuvedomuje takúto hrozbu, je nezodpovedným politikom. Veríme, že naša vláda sa bude čoraz viac ozývať v Bruseli,“ uviedol Danko.
Armády v Európskej únii by podľa šéfa SNS mali spolupracovať, pričom každý štát nemusí mať všetko. Tvrdí, že Únii však chýba akýkoľvek koncept. Danko vyhlásil, že výdavky vo výške 3,5 percenta HDP by predstavovali vyše 3,5 miliardy eur. „To by nám nepomohli ani dve transakčné dane,“ uviedol na sociálnej sieti. „Veríme, že si pán prezident premyslí celú koncepciu výdajov na obranu. Namiesto miliardových výdavkov na obranu by sme mohli mať postavené diaľnice a nemocnice,“ poukázal. Dodal, že peniaze chýbajú aktuálne aj v školách.
Pellegrini pri príchode na samit lídrov Bukureštskej deviatky v litovskom Vilniuse v pondelok potvrdil, že SR podporí navrhované zvýšenie obranných výdavkov krajín Severoatlantickej aliancie z dvoch na 3,5 plus 1,5 percenta hrubého domáceho produktu danej krajiny.
SR bude hľadať cesty ku kompromisu pri zvyšovaní obranných výdavkov
Slovensko nemieni byť krajinou, ktorá bude brániť konsenzu v prípade zvyšovania obranných výdavkov jednotlivých členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO). Pred nami je teraz ešte veľká diskusia, vyhlásil v pondelok po samite lídrov Bukureštskej deviatky (B9) v litovskom Vilniuse prezident SR Peter Pellegrini.
Slovenský prezident priblížil, že podľa návrhu by sa mali priame obranné výdavky členských štátov NATO zvýšiť z terajších dvoch percent HDP postupne na 3,5 percenta a že zároveň by bolo možné investovať ďalších 1,5 percenta do investícií takzvaného duálneho určenia. „Ale je samozrejme ešte otázka, ako rýchlo sa majú dosahovať tieto ciele, niekde zatiaľ na stole je úvaha, že by sme mohli zvyšovať ako členské krajiny tieto výdavky rýchlosťou 0,2 percenta každý rok, to znamená, že by sme sa k tomuto cieľu mohli dostať za sedem rokov,“ spresnil.
Na rokovaniach však podľa vlastných slov avizoval, že Slovensku by viac vyhovovalo minimálne desať rokov, v ktorých by sa krajiny mohli k týmto číslam postupne priblížiť. Vyzval tiež na určitú flexibilitu pri napĺňaní cieľov. „Avizoval som, že SR bude zodpovedným partnerom, ktorý sa nebude stavať na zadné a brániť konsenzu, ale bude hľadať cesty ku kompromisu,“ poznamenal ďalej Pellegrini.
Schopnosti a možnosti štátnych rozpočtov
Treba však podľa neho prihliadať aj na schopnosti a možnosti štátnych rozpočtov jednotlivých štátov, pričom poukázal na krajiny Európskej únie, ktoré v súčasnosti stále nedosahujú ani stanovené dve percentá svojho HDP na obranu. V tejto súvislosti bude podľa neho prebiehať dôležitá diskusia na nadchádzajúcom samite NATO v holandskom Haagu o tri týždne. Jeho prípravy boli hlavnou témou zasadnutia vo Vilniuse.
„Viete, že sa ukázalo, a vojna na Ukrajine nám to odhalila priam v plnej nahote, že Európa ako taká a európska časť Severoatlantickej aliancie je bez účasti Spojených štátov nie schopná akýmkoľvek spôsobom sa brániť takej sile alebo takej veľmoci, ako je napríklad Rusko so svojou obrovskou armádou a obrovským priemyselným zbrojným komplexom,“ vyhlásil Pellegrini. Práve preto je podľa neho potrebné hovoriť o posilnení samotného európskeho piliera v rámci Severoatlantickej aliancie.
