BRATISLAVA - Služby Centra právnej pomoci (CPP) majú byť dostupnejšie širšiemu okruhu ľudí. Zvýši sa príjmová hranica klientov, ktorá je jednou z podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Vyplýva to z novely zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorú v utorok schválilo plénum Národnej rady (NR) SR.
Zavádza sa aj možnosť odpustiť poplatok za predbežnú konzultáciu a určiť sa má maximálna horná hranica finančnej účasti oprávnenej osoby na poskytovaní právnej pomoci.
Bezplatnú právnu pomoc v súčasnosti poskytujú centrá oprávneným fyzickým osobám s príjmom do 1,4-násobku sumy životného minima. Novela prináša zvýšenie tejto hranice na 1,8-násobok. V prípade právnej pomoci s finančnou účasťou bude rozpätie od 1,8- po 2,1-násobok sumy životného minima. Úprava tiež precizuje využitie nástroja tzv. osobitného zreteľa pri posudzovaní nároku na poskytnutie právnej pomoci.
Odstrániť sa má administratívna záťaž v rámci konania o poskytnutí právnej pomoci a uľahčenie komunikácie s dotknutými subjektmi, najmä s určenými advokátmi a mediátormi. "Návrh zákona rovnako tak zvyšuje poplatok za predbežnú konzultáciu zo 4,50 eura na 6 eur. Centrum získa aj možnosť poplatok odpustiť. Úprava tiež zavádza poplatok za spracovanie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení," priblížil rezort spravodlivosti, ktorý návrh predložil.
Ak bude potrebné dočasne neodkladne menovať zástupcu riaditeľa na účely riadenia činnosti centra, kým nebude vymenovaný nový riaditeľ centra, nová legislatíva umožňuje dočasne menovať aj osobu, ktorá nie je právnikom centra. Nová legislatíva má byť účinná od 1. júla 2025.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) po schválení zákona pripomenul, že zmeny sa týkajú sociálne najslabších spoluobčanov, ktorí sú v materiálnej núdzi. Novela prináša novú úpravu posudzovania príjmov a výdavkov žiadateľa o právnu pomoc. "Do ohrozenej skupiny zaraďujeme najmä seniorov, ťažko zdravotne postihnuté osoby, slobodných rodičov, obete trestných činov a nezaopatrené deti. Zamerali sme sa aj na seniorov, poberateľov dôchodkových dávok, napríklad minimálneho dôchodku," povedal Susko s tým, že v zákone sa nerobili zmeny 13 rokov.
Susko tiež informoval, že zvýšením koeficientu materiálnej núdze sa zabezpečí, že sa pôsobnosť zákona rozšíri na osoby v materiálnej núdzi, ktoré pre aktuálne nízko nastavené hodnoty nemajú nárok na právnu pomoc. "Súčasne umožníme pokrytie časti obyvateľov, ktorá patrí do skupiny ohrozenej rizikom chudoby alebo je mierne nad takouto hranicou," uzavrel.
Do programu schôdze pribudli návrhy zmien v 2. pilieri a nájomnom bývaní
Poslanci Národnej rady (NR) SR zaradili v utorok do programu návrhy zmien v druhom dôchodkovom pilieri a v systéme štátom podporovaného nájomného bývania, ktoré v pondelok (7. 4.) schválila vláda. Kabinet navrhol parlamentu obidve novely prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Diskusia o nich začne dnes popoludní, ak s tým budú poslanci súhlasiť, právne normy prerokujú celé už na aktuálnej schôdzi.
Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) by mohli využiť majetok z druhého piliera na investovanie do rozvoja slovenskej ekonomiky. Investovať by mohli do infraštruktúrnych projektov, ktoré prinesú Slovensku hospodársky alebo sociálny úžitok. Vyplýva to z návrhu novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Návrh novely zákona o štátnej podpore nájomného bývania z dielne Ministerstva dopravy (MD) SR má zase za cieľ zmierniť súčasné striktné vymedzenie požiadaviek na byty a bytové domy, ktoré môžu byť súčasťou tohto systému. Do budúcnosti sa má umožniť do systému zahrnúť aj pôvodne nebytové budovy prestavané na bytový dom či také bytové domy, v ktorých sa menšinovo nachádzajú aj nebytové priestory určené na funkciu ubytovania.
Trestný zákon sa má rozšíriť aj o porušenie reštriktívneho opatrenia EÚ
Trestný zákon má po novom obsahovať ustanovenia, ktoré sa budú týkať skutkovej podstaty trestného činu porušenia reštriktívneho opatrenia Európskej únie (EÚ). Vyplýva to z novelizácie Trestného zákona, ktorú v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.
Úprava sa týka transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie, ktorá má zabezpečiť účinné uplatňovanie reštriktívnych opatrení Únie a celistvosť vnútorného trhu v Únii, rovnako ochranu hodnôt Únie. Stanovuje minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie.
„V podmienkach Slovenskej republiky nie je v súčasnosti možné na základe aktuálne účinnej právnej úpravy postihovať porušenie reštriktívnych opatrení Únie normami trestného práva,“ vysvetlilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR, ktoré návrh predložilo. Rezort považuje za nevyhnutné rozšíriť pôsobnosť trestnoprávneho rámca na takéto konanie.
Rezort tiež argumentuje nevyhnutnosťou zavedenia konceptu hrubej nedbanlivosti vo vzťahu k zavineniu páchateľa, vytvorenie osobitnej úpravy hornej hranice peňažného trestu, ktorý možno uložiť právnickej osobe v prípade takéhoto porušenia, i zabezpečenie ochrany osôb oznamujúcich tieto porušenia. „V neposlednom rade je potrebné nastaviť koexistenciu administratívnoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti v prípade porušenia reštriktívneho opatrenia,“ dodalo MS. Nová legislatíva by mala byť účinná od 20. mája.
Riaditeľom Justičnej akadémie by mohla byť aj osobnosť mimo justície
O funkciu riaditeľa a zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie by sa mohli uchádzať záujemcovia aj z prostredia mimo justície. Zvýšiť by sa mohli aj požiadavky a kvalifikačné kritériá na túto funkciu. Vyplýva to z novely zákona o Justičnej akadémii, ktorú v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.
„Navrhuje sa otvorenie výberového konania na funkciu riaditeľa aj z prostredia mimo justície a ďalších záujemcov, ktorí sú uznávanými osobnosťami v oblasti vzdelávania. Navrhuje sa tiež zvýšenie požiadaviek a kvalifikačných kritérií na túto funkciu. Doterajšie 20-ročné skúsenosti s fungovaním akadémie vedú k nutnosti otvorenia výberového konania na funkciu riaditeľa vzhľadom na doterajší nízky, respektíve žiadny záujem o túto funkciu z radov sudcov a prokurátorov,“ uviedol rezort spravodlivosti, ktorý návrh predložil.
Rada Justičnej akadémie by sa mohla rozšíriť o zástupcov navrhnutých právnickými fakultami verejných vysokých škôl a stavovských organizácií advokátov, notárov a súdnych exekútorov (Slovenská advokátska komora, Notárska komora SR, Slovenská komora exekútorov). „Rozšírenie rady je nutné z dôvodu previazanosti právnického vzdelávania a justičného vzdelávania a tiež z dôvodu priestupnosti medzi jednotlivými právnickými povolaniami (najmä sudca - prokurátor - advokát - notár), ktorú umožňuje vzájomné ‚uznávanie‘ odbornej justičnej skúšky, advokátskej skúšky, notárskej skúšky, respektíve inej právnej skúšky,“ vysvetlil rezort v dôvodovej správe.
Návrh upravuje aj finančný príspevok, ktorý by mal podporovať spoluprácu Justičnej akadémie a akademickej obce. Novela zároveň spresňuje predmet činnosti Justičnej akadémie, cieľové skupiny vzdelávania, ako aj procedúru vykonania odbornej justičnej skúšky. Zjednotiť sa má tiež prípravné vzdelávanie a spolu s celoživotným vzdelávaním sa typy vzdelávacích aktivít majú doplniť o jazykové vzdelávanie a zahraničné stáže. „Týmto sa vhodným spôsobom vzdelávacie aktivity sprehľadnia a aktualizuje sa okruh subjektov, ktorým sa poskytujú (v tejto súvislosti napríklad aktuálne znenie zákona o Justičnej akadémii nezahŕňa tzv. justičných stážistov napriek tomu, že ich stáž má byť prípravou na výberové konanie na funkciu sudcu),“ uvádza sa v materiáli.
Zjednotiť by sa mala aj doterajšia úprava odbornej justičnej skúšky. Pre jednoduchšie plnenie úloh spojených s vykonávaním justičných skúšok sa navrhuje predĺženie funkčného obdobia členov skúšobných komisií z troch na päť rokov.
Rokovanie o novele mimovládnych organizáciách sa presunulo na budúci utorok
Poslanci Národnej rady (NR) SR majú o novele zákona o neziskových organizáciách z dielne koaličnej SNS rokovať až v utorok 15. apríla. Úpravu by mali prebrať v zlúčenej rozprave spolu s uznesením z dielne koalície, ktoré hovorí o zneužívaní legislatívneho procesu k zákonu o neziskovkách na presadzovanie politických a súkromných záujmov. Presun rokovania, ktoré malo byť v stredu (9. 4.), si odsúhlasili poslanci.
Novela o neziskových organizáciách má priniesť niekoľko zmien, viaceré upravujú pozmeňujúce návrhy. Pre neziskovú organizáciu, nadáciu či združenie s ročným príjmom nad 35-tisíc eur sa má zaviesť povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti. Obsahom výkazu by mali byť aj informácie o osobách, ktoré prispeli na činnosť organizácie za rok viac ako 5000 eur. Rovnako by sa v ňom mali zverejňovať aj identifikačné údaje orgánov alebo členov orgánu organizácie.
Návrh má zaviesť tiež reguláciu lobingu. Navrhujú sa aj tresty za porušenie. Organizácie podľa neho budú môcť lobing vykonávať, len ak ho budú mať zapísaný v registri, pričom každé tri mesiace budú musieť zverejňovať správu o vykonanom lobingu. Výnimku spod definície lobingu by mali mať odborové organizácie, organizácie zamestnávateľov a športové organizácie. Mimovládne neziskové organizácie, ktoré dostávajú prostriedky od orgánov verejnej správy, by tiež podľa návrhu mali byť povinnými osobami. Povinné by však mali byť poskytnúť iba informácie o hospodárení s danými prostriedkami.
Predkladatelia zmeny odôvodnili cieľom stransparentniť fungovanie organizácií. V navrhovanej legislatíve nie je podľa nich niečo, čo by znemožňovalo fungovanie mimovládnych organizácií. Odmietli, že by išlo o akýsi ruský zákon. Viaceré organizácie navrhované zmeny skritizovali a vyzvali poslancov, aby ich neschválili. Hovorili o protiústavnosti či diskriminácii legislatívy.
