Odpor voči "iným" sa šíri ako vírus: Politici ťažia zo strachu, čaká Slovensko budúcnosť plná násilia? | Topky.sk

Pondelok, 25. jún 2018. Meniny má Tadeáš, zajtra Adriána.

Odpor voči "iným" sa šíri ako vírus: Politici ťažia zo strachu, čaká Slovensko budúcnosť plná násilia?

Nacionalistom sa v Bratislave postavili odporcovia nacizmu a fašizmu.
Nacionalistom sa v Bratislave postavili odporcovia nacizmu a fašizmu., Zdroj: TASR
13.06.2018 05:55

BRATISLAVA - Slovenskou spoločnosťou sa začínajú čím ďalej, tým viac šíriť nenávistné prejavy. Aj keď máme často pocit, že väčšina ľudí je proti takýmto názorom a prejavom, čoraz častejšie sme svedkami násilia voči menšinám. Pýtali sme sa preto sociologičiek z Inštitútu pre verejné otázky (IVO), čo je príčinou a ako sa dá takýmto prejavom zabrániť.


Extrémizmus a nenávistná atmosféra sa s v posledných týždňoch dostávajú čoraz viac do popredia. Diskutujú o tom odborníci, ktorí sa téme venujú dlhodobejšie, ale aj ľudia na verejnosti. Zdá sa, že väčšina ľudí útoky i extrémistické názory odsudzuje, no brutálne prípady aj s tragickými koncami stále pribúdajú. Jedným z dôvodov je aj radikálna politická rétorika. Extrémistické a nenávistné nálady však v spoločnosti nie sú ničím novým. 

Nádej sa vkladala do výchovy

"Dotkli ste sa mimoriadne závažnej témy, ktorú je užitočné vnímať v súvislostiach. Extrémistické a nenávistné nálady v spoločnosti nie sú u nás ničím novým. Predsudky voči nositeľom inakosti – rasovej, etnickej, sexuálnej, ale aj názorovej – tu boli prítomné aj v minulosti. Vynorili sa takmer súčasne s odstránením cenzúry a s nastolením slobody prejavu," povedala pre Topky sociologička a analytička IVO Zora Bútorová.

V prvých rokoch po páde bývalého režimu odborníci tieto predsudky často odvodzovali od dovtedajšej uzavretosti slovenskej spoločnosti. "Odvodzovali to od malej rozmanitosti, ako aj od nedostatočnej skúsenosti občanov s kontaktom so zahraničím, so západným svetom. Vkladala sa nádej do toho, že naše školstvo, médiá, organizácie občianskej spoločnosti, ba aj cirkev sa pustia do výchovy k ľudským právam a že to spolu s otváraním sa našej spoločnosti navonok a s pribúdaním kontaktu s inými kultúrami prispeje k posilneniu tolerancie," uviedla Bútorová.

Dnes platí opačný trend - sily sa mobilizujú

Dnes sa ukazuje, že takáto predstava bola príliš optimistická, hovorí sociologička. "Prejavuje sa skôr opačný trend – mobilizujú sa sily, ktoré na hlásanie extrémistických a nenávistných nálad  efektívne využívajú zväčša internetové portály a médiá plodiace lži a polopravdy a sociálne siete, ktoré ich šíria. Hate speech – nenávistná rétorika vyjadrujúca odpor k inakosti a účelovo vyvolávajúca v ľuďoch pocit ohrozenia – však zaznieva neraz aj z úst našich politikov. Žiaľ, niekedy aj tých, ktorí sa cítia byť súčasťou mainstreamu."

Intolerancia na Slovensku narastá, čo dokumentujú aj viaceré sociologické výskumy. "Nedostatočne razantný postup štátu voči páchateľom násilia vyvoláva vo verejnosti dojem, že ak ide o človeka, ktorý sa viditeľne odlišuje od väčšiny, nie je násilie voči nemu takým trestným činom, ako násilie voči niekomu „z nás“. Váhavá a nepresvedčivá reakcia predstaviteľov štátu umocňuje vo verejnosti pocit beztrestnosti," ozrejmila Bútorová. "Sú niektoré signály, ktoré poukazujú na nárast takýchto postojov za uplynulé 3 – 4 roky. Predovšetkým to môžeme dokumentovať aj na volebných výsledkoch z roku 2016 – extrémistická antisystémová strana ĽSNS získala 8% voličských hlasov a vstúpila do NR SR. Podľa výskumov jej podpora neklesá," uviedla sociologička Oľga Gyárfášová, ktorá poukázala aj na výsledky prieskumov, v ktorých nenávistné nálady v roku 2017 stúpli v porovnaní s rokom 2008 v niektorých prípadoch až trojnásobne.

Odpor voči "iným" sa šíri ako vírus

Zmeniť túto situáciu nebude jednoduché. "Dostať toho džina späť do fľaše bude veľmi náročné. Vyžaduje si to zásadnú zmenu prístupu nielen politikov, ale aj ostatných, širšej verejnosti," myslí si Bútorová. "Od politikov, ktorí nastavujú latku toho, čo je a čo nie je prípustné, požadovať, aby sa vyhýbali hostilnej rétorike a vyvolávaniu nevraživosti voči tým, ktorí sú „iní ako my“, ako väčšina. Ak sa tak nedeje, ak štát nedostatočne identifikuje a postihuje prejavy extrémizmu a netrestá náležite páchateľov, potom sa nevraživosť a odpor voči „iným“ šíri ako vírus."

Politici ťažia zo zakorenenej xenofóbie

Okrem toho sa vytvára podhubie, v ktorom sa rodí aj neprajnosť až zloba. "Nielen voči imigrantom, ktorí nás majú údajne zaplaviť, ale napríklad aj voči cudzincom, ktorí u nás žijú a pracujú, a najmä ktorých budeme pre našu ekonomiku veľmi potrebovať. Predstava o Slovensku prekypujúcom mladosťou je úplne nereálna: demografia je neúprosná veda, ktorá jasne ukazuje, že už teraz sme a ešte väčšmi budeme rýchlo starnúcou spoločnosťou," ozrejmuje situáciu Bútorová. 

Faktorov šírenia extrémizmu je však viac. "Ja veľkú váhu pripisujem politickému diskurzu o migrácii a migrantoch. Najmä v čase vrcholiacej utečeneckej krízy boli migranti politikmi vykresľovaní ako ohrozenie našej bezpečnosti, kultúry, či ekonomickej prosperity. Xenofóbia a ostražitosť voči „inakosti“ má však v slovenskej spoločnosti hlbšie korene, aj preto je jednoduché ju mobilizovať a politicky kapitalizovať," uviedla Gyárfášová.

Zbytočné konflikty

"Slovensko ako štát nemá zatiaľ vypracovanú aktívnu imigračnú politiku, ktorá by stanovila jasné pravidlá pre tých, ktorí by tu žili s nami, ale aj otvorila príležitosti, aby sme ich ako spoločnosť vedeli prijať. Miesto toho sa, žiaľ, odohrávajú zbytočné konflikty aj medzi domácimi a tými pracujúcimi cudzincami, ktorí sú nám kultúrne blízki," uviedla s tým, že pokiaľ sa spolužitie darí, o tom sa veľmi nereferuje.

Nejde iba o tento pragmatický rozmer. "Výchova k ľudským právam, humanizmu a tolerancii je súčasťou „hodnotového balíčka“, ktorý by deti mali postupne dostávať už od útleho veku. Sú rodičia a školy, ktorí to vedia robiť, a sú médiá, ktoré o tom vedia pútavo rozprávať," povedala Bútorová. "Obrovskú úlohu v tom okrem rodičov, učiteľov a médií môžu zohrať cirkvi – napríklad posolstvá pápeža Františka hovoria o solidarite, znášanlivosti, porozumení."

Svet je rôznorodý, nie je to ohrozenie

Slovensko už dávno nie je „uzavretá kotlina“. "Naše výrobky exportuje do Európy aj inde, a sami sme potenciálne veľmi atraktívnou destináciou pre hostí zo zahraničia. Mentálna zmena, ktorej súčasťou je chápavejší a vľúdnejší prístup k „iným“, nás nijako neoslabí, naopak, posilní sebavedomie modernej krajiny, ktorá chce byť súčasťou toho lepšieho sveta. Ak by som to mala zhrnúť do jednej vety, potom možno to najdôležitejšie je pochopiť hĺbku problému, ktorému ako spoločnosť čelíme," dodala na záver Bútorová. 

Gyárfášová vidí riešenie v stavaní na inklúziu a na integrácii menšín. "Učiť už na školách, že svet je rôznorodý a nemusíme to vnímať ako ohrozenie. Dôležitá je zodpovednosť politikov, ktorí nebudú z takýchto téme vytĺkať politický kapitál a budú verejnosť viesť k väčšej otvorenosti. V neposledom rade aj nekompromisné trestanie prejavov extrémizmu. Legislatívu na to máme, ale často k jej uplatneniu vedie príliš dlhá cesta, resp. sa takéto skutky prehliadajú a bagatelizujú. Je však veľmi dôležité dať jasné najavo, čo je „cez čiaru“, za ktorou sa vyvodzuje trestnoprávna zodpovednosť," dodala.


Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/AMaj

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články