Lenin večne živý: Fascinujúci príbeh, ako sa Voloďova socha dostala z Popradu do Seattlu! | Topky.sk

Streda, 20. február 2019. Meniny má Lívia, zajtra Eleonóra.

Lenin večne živý: Fascinujúci príbeh, ako sa Voloďova socha dostala z Popradu do Seattlu!

Lenin v roku 1993 a dnes, stále vzbudzuje rôzne emócie.
Lenin v roku 1993 a dnes, stále vzbudzuje rôzne emócie.
Zdroj: Alan Berner/The Seattle Times, Tomáš Fülöpp/Vacilando.org
14.04.2015 18:00

POPRAD/FREMONT – Priam unikátny príbeh spája slovenské podtatranské mesto s jedným pri západnom pobreží Spojených štátov. Týka sa monumentálnej sochy, ktorú ľudia na Slovensku aj v Seattli milujú alebo nenávidia. Ako sa však päťmetrový Vladimir Iľjič Lenin dostal do centra mestskej časti amerického veľkomesta? Prečítajte si o tom, aké je život nevyspytateľný!


Sochu z ôsmich ton bronzu postavil v Bulharsku narodený a v súčasnosti v Pezinku žijúci Emil Venkov. Ten za svoj život postavil asi 120 monumentálnych sôch, no politicky motivované boli iba tri. Lenina inštalovali ešte v roku 1988 v Poprade, no po páde komunizmu sa jej mesto, pochopiteľne, chcelo zbaviť.

Lenin v roku 1993
Zdroj: Alan Berner/The Seattle Times, Tomáš Fülöpp/Vacilando.org

Riaditeľ zimného štadióna v Poprade, muž z východoslovenských železiarní a hlavný rozhodca MS v hokeji v roku 1993 v jednej osobe, Anton Danko, zavolal svojmu priateľovi Lewisovi E. Carpenterovi do Seattlu. Ten si sochu nakoniec kúpil, a to veľmi lacno, len za 13-tisíc dolárov, vtedy 372 710 slovenský korún, no socha mala hodnotu aspoň 2 miliónov korún. Peniaze sa mali využiť na stavbu zimného štadióna – podľa novinára Tomáša Fülöppa, ktorý sa téme od začiatku venoval, však presnejšie išli na auto (Pick Up Favorit) a počítač.

Socha mala ísť do slovenskej koliby v Seattli, ktorú chcel postaviť práve podnikavý nový majiteľ Lenina, veterán z Vietnamu. Ten v Poprade učil angličtinu. Okrem neho chcel sochu kúpiť už iba jeden záujemca – samotné železiarne, no ponúkali 110-tisíc korún, takže žiadna dilema sa nekonala. No a keďže popradský primátor sľúbil peniaze tomu podniku, ktorému sa podarí Voloďu predať, tak si peniaze užil Anton Danko.

Lenin v roku 1993
Zdroj: Alan Berner/The Seattle Times, Tomáš Fülöpp/Vacilando.org

„Keď som koncom minulého roka prišiel druhýkrát do Československa, jazdil som si len tak so svojimi priateľmi, keď ktosi hovorí: "Chceš vidieť Lenina?" Ja nato: "Jasné, že chcem!" Socha tam len tak ležala. Povedali mi, že mesto ju dá roztaviť. Povedal som si: "To je hrozné!" Pretože, či s komunizmom súhlasíte, alebo nie, toto je kus umenia. Urobiť takú sochu je veľmi zložité. Viem to. Môj otec tiež pracoval v tejto oblasti. Tak som im povedal, že sochu kúpim a železiarne si môžu zháňať iný bronz,“ povedal pre MReport a Tomáša Fülöppa s Naďou Rovderovou mohutný Američan s prešedivelými vlasmi Lewis Carpenter.

Lenina potom v troch častiach doplavili do USA,  s transportom však boli značné problémy, najmä finančné – stálo to dvakrát toľko ako samotná socha (41-tisíc dolárov). Sochu teda rozrezali, aby ju mohli napchať do špeciálneho kontajnera, potom ju odviezli do Bratislavy a naložili, na to všetko dozeral jej autor Emil Venkov. Lenin putoval cez Bremenhaven a Houston asi päť týždňov, až kým nezakotvil v Seattli.

Lenin v roku 1993
Zdroj: Alan Berner/The Seattle Times, Tomáš Fülöpp/Vacilando.org

Počas náročnej prepravy sa Carpenter s Venkovom skamarátili, Američan sa šiel pozrieť na Bulharovu výstavu do Viedne a svojmu umeleckému hrdinovi prichystal aj turné po svete – Amerike a Japonsku. Ako sa tak tento pre médiá v tom čase veľmi atraktívny prípad vyvíjal, spriatelil sa aj so samotným novinárom Fülöppom, ktorý celý príbeh poctivo mapoval.

Ten o ňom potom na blogu Vacilando.org pri tragickej smrti napísal niekoľko pekných myšlienok. 18. februára 1994 totiž Carpenterov život tragicky vyhasol: „46-ročný Lew Carpenter zahynul pri autohavárii cestou do Seattlu, keď asi dve hodiny pred mestom dostal na zasneženej a zľadovatenej ceste šmyk, a v protismere do neho vrazilo iné auto. Popol z jeho tela bude rozprášený nad jeho milovanými horami pri Seattle tak, ako si to prial.“

Lenin v roku 1993
Zdroj: Alan Berner/The Seattle Times, Tomáš Fülöpp/Vacilando.org

Socha tak prešla do vlastníctva rodiny, ktorá je ochotná ju predať za 250-tisíc dolárov alebo najlepšiu ponuku, aká sa nájde. Vďaka zlievarni mosadze, ktorá sa nachádza v mestskej časti Fremont v Seattli, rodine sa podarilo aspoň presunúť sochu z rodinného pozemku na 34. ulicu a Evaston Avenue, jeden blok južne od trupu rakety zo studenej vojny. Fremont je totiž plný podobných artefaktov a pripomienok minulosti.

Ak sa v súvislosti s týmto bronzovým Leninom niečo nezmenilo, tak vandalizmus, ktorý k nemu zrejme navždy patrí. Na Slovensku mu nohy maľovali na červeno, vo Fremonte mu tak maľujú ruky – ako pripomienku krvavým obetiam, ktoré mal počas života na svedomí. Postoj obyvateľov mesta, ktoré k bronzovej opache prišlo úplnou náhodou, presne vyjadruje výrok Lindsay Laneyovej: „Milujte ho alebo nenáviďte, je rovnakou súčasťou umeleckej časti Fremontu ako zvyšok. Na gay pride ho špeciálne obliekame.“

MReport z 13. júla 1993
Lenin v roku 1993
Zdroj: Alan Berner/The Seattle Times, Tomáš Fülöpp/Vacilando.org

Autor sochy Lenina, Emil Venkov, sa narodil v roku 1937 v Sofii, kde študoval na výtvarnom gymnáziu, neskôr na Akadémii výtvarného umenia v Sofii a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1992 žije v Pezinku, kde aj tvorí, venuje sa najmä monumentálnej tvorbe a komornej plastike, a to v bronzovom, kovovom, kamennom a epoxidovom prevedení. Jeho diela sú majetkom galérií aj súkromných zbierok na Slovensku, v Česku, USA, Kanade, Švajčiarsku, Nemecku, Rakúsku, v Južnej Afrike, Francúzsku a Bulharsku.


Galéria

Lenin v roku 1993 Lenin v roku 1993 Lenin v roku 1993 Lenin v roku 1993 Lenin v roku 1993 Lenin v roku 1993 Socha močiaceho Lenina v

Nástroje k článku



ZDROJ: Vacilando.org, Seattle Times/bap
FOTO: Tomáš Fülöpp/Vacilando.org, Alan Berner/The Seattle Times

Nahlásiť chybu

Najčítanejšie články