SANTIAGO - Antarktída od konca augusta zaznamenala viac ako 30 000 otrasov, čo predstavuje nárast seizmickej aktivity na tomto snehom pokrytom kontinente. S odkazom na vedcov z Národného seizmologického strediska na Čilskej univerzite o tom napísala agentúra Reuters.
Menšie otrasy a jedno väčšie zemetrasenie so silou šesť stupňov Richterovej stupnice boli zaznamenané v Bransfieldovom prielive, čo je asi 96 kilometrov široká oceánska úžina medzi Južnými Shetlandami a antarktickým polostrovom. V blízkosti prielivu sa stretáva niekoľko tektonických dosiek a mikrodosiek, čo vedie k pomerne častým otrasom. V posledných troch mesiacoch ich ale podľa čilskych vedcov bolo až nezvyčajne veľa. "Väčšina seizmicity je sústredená na začiatku sekvencie, najmä v priebehu septembra, kedy býva aj viac ako tisíc zemetrasení denne," uviedlo stredisko.
Zemetrasenia sú tak časté, že samotný prieliv, ktorý sa predtým rozširoval o zhruba sedem až osem milimetrov za rok, sa teraz rozpína tempom pätnásť centimetrov ročne, informovali vedci. Riaditeľ strediska Sergio Barrientos poznamenal, že rozpínanie dosahuje zhruba dvadsaťnásobok pôvodného stavu, čo znamená, že sa ostrovy stále rýchlejšie vzďaľujú od Antarktického polostrova.
Antarktída je jedným z najrýchlejšie sa otepľujúcich miest na Zemi. Vedci podrobne monitorujú vplyv meniaceho sa podnebia na jeho ľadovec. Klimatológ Raul Cordero zo Santiagskej univerzity poznamenal, že zatiaľ nie je jasné, aký veľký vplyv na ľadovú pokrývku otrasy majú. "Neexistujú dôkazy svedčiace o tom, že by tento druh seizmickej aktivity významne ovplyvňoval stabilitu polárnych ľadových čiapok," uviedol.
