COLUMBIA - Dlhodobý nedostatok spánku môže mať vážne následky pre zdravie. Nová štúdia ukázala, že súvisí nielen s postupným priberaním, ale aj s vyšším rizikom cukrovky 2. typu či srdcovo-cievnych ochorení.
Menej spánku znamenalo viac kilogramov
Vedci z Kolumbijskej univerzity v USA zistili, že ľudia, ktorí každú noc spali približne o 80 minút menej než zvyčajne, počas šiestich týždňov v priemere pribrali takmer pol kilogramu.
Aj keď sa toto číslo môže zdať malé, autori upozorňujú, že pri dlhodobom nedostatku spánku sa účinok postupne kumuluje.
„Naša štúdia ukazuje, že dostatočný spánok môže pomôcť znížiť riziko priberania aj ochorení súvisiacich s obezitou, ako sú srdcovo-cievne choroby alebo cukrovka,“ uviedla vedúca výskumu Marie-Pierre St-Ongeová z Kolumbijskej univerzity.
Podľa nej väčšina ľudí počas dospelosti prirodzene priberá a nadváha patrí medzi najvýznamnejšie rizikové faktory vzniku srdcových ochorení.
Výskum napodobnil bežný život
Predchádzajúce výskumy sa zameriavali najmä na extrémny nedostatok spánku počas krátkeho obdobia. Vedcov však zaujímalo, čo sa deje pri oveľa bežnejšej situácii, keď človek dlhodobo spí približne o hodinu až hodinu a pol menej.
„Takéto podmienky lepšie odrážajú realitu, keď veľká časť populácie pravidelne spí iba päť až šesť hodín denne,“ vysvetlila St-Ongeová.
Do štúdie zaradili 95 dospelých dobrovoľníkov, ktorí za normálnych okolností spávali sedem až osem hodín denne.
Počas prvých šiestich týždňov chodili spať o 90 minút neskôr než zvyčajne. Nasledujúcich šesť týždňov sa vrátili k svojmu bežnému režimu.
Vedci pritom pomocou monitorov na zápästí sledovali dĺžku spánku. Pravidelne zaznamenávali aj telesnú hmotnosť, obvod pása, zloženie tela a hladiny hormónov ovplyvňujúcich chuť do jedla.
Účastníci boli menej aktívni
Výskumníci zaznamenali ešte jednu výraznú zmenu.
Ľudia s kratším spánkom trávili denne v priemere o 17 minút viac sedením alebo inou neaktívnou činnosťou. U mužov a žien po menopauze sa tento čas zvýšil takmer o pol hodiny denne.
„Aj keď boli účastníci dlhšie hore, nevenovali viac času pohybu. Naopak, boli menej aktívni než počas obdobia, keď spali dostatočne dlho,“ vysvetlil spoluautor štúdie Faris Zuraikat.
Podľa neho je to významné zistenie, pretože sedavý spôsob života zvyšuje riziko viacerých chronických ochorení.
Horší spánok súvisel aj s ďalšími zdravotnými problémami
Vedci pripomenuli aj výsledky predchádzajúcich analýz na tej istej skupine dobrovoľníkov.
U žien so zvýšeným rizikom srdcovo-cievnych ochorení sa po šiestich týždňoch kratšieho spánku zhoršila citlivosť organizmu na inzulín. Práve inzulínová rezistencia patrí medzi hlavné rizikové faktory vzniku cukrovky 2. typu. Najvýraznejšie sa tento efekt prejavil u žien po menopauze.
Ďalšia analýza ukázala, že u mužov aj žien so zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom sa po obmedzení spánku zvýšil počet zápalových buniek v srdci.
Vedci chcú skúmať, čo prinesie kvalitnejší spánok
Autori štúdie zdôrazňujú, že na potvrdenie všetkých mechanizmov budú potrebné ďalšie výskumy.
„Naše doterajšie výsledky naznačujú, že dlhodobý nedostatok spánku zvyšuje riziko obezity, cukrovky 2. typu aj ochorení srdca. Teraz chceme zistiť, do akej miery dokáže zlepšenie spánku tieto riziká znížiť,“ uviedla St-Ongeová.
Výsledky výskumu boli publikované v odbornom časopise Annals of Internal Medicine.
