TOKIO - Astronómovia objavili pri okraji Slnečnej sústavy malé ľadové teleso, ktoré má podľa všetkého vlastnú atmosféru. Problémom je, že podľa doterajších vedeckých modelov by ju vôbec nemalo byť schopné udržať.
Vedcov zaskočil nečakaný objav v ďalekých oblastiach Slnečnej sústavy. Objekt označovaný ako 2002 XV93, ktorý obieha za dráhou Neptúna, má podľa nových pozorovaní tenučký plynný obal. Informuje o tom nemecký portál Focus.de s odvolaním sa na štúdiu publikovanú v časopise Nature Astronomy.
Pre astronómov ide o mimoriadne prekvapenie. Teleso má totiž priemer len približne 500 kilometrov, čo je z pohľadu kozmických mierok veľmi málo. Jeho gravitácia by podľa doterajších predstáv nemala byť dostatočne silná na to, aby dokázala udržať plyny v okolí povrchu.
Atmosféru odhalilo miznúce svetlo hviezdy
Objekt 2002 XV93 patrí medzi takzvané transneptúnické telesá, ktoré sa pohybujú v extrémne chladných oblastiach za Neptúnom. Práve tam sú podmienky natoľko drsné, že menšie objekty spravidla nedokážu vytvoriť stabilnú atmosféru.
Vedci však tentoraz zaznamenali jav, ktorý naznačuje opak.
K objavu došlo 10. januára 2024 počas takzvaného zákrytu hviezdy. Z pohľadu pozorovateľov v Japonsku prešiel objekt priamo pred vzdialenou hviezdou. Astronómovia sledovali, ako sa mení jej svetlo.
Ak by teleso nemalo atmosféru, hviezda by zmizla náhle. Svetlo však slablo postupne, čo podľa vedcov naznačuje prítomnosť tenkej plynnej vrstvy okolo objektu.
Na pozorovaní sa podieľali profesionálni aj amatérski astronómovia z viacerých miest v Japonsku. Tím vedený astronómom Ko Arimatsu následne analyzoval získané dáta a dospel k záveru, že výsledky najlepšie zodpovedajú existencii atmosféry.
Malý objekt popiera doterajšie predstavy
Vedci vypočítali, že tlak na povrchu objektu dosahuje približne 100 až 200 nanobarov. Ide síce o extrémne slabú atmosféru, no stále výraznejšiu, než akú vedci očakávali pri podobne malých telesách.
Pre porovnanie, Pluto má približne 50- až 100-násobne hustejšiu atmosféru. Pluto je však zároveň podstatne väčšie a má silnejšiu gravitáciu.
„Tento objav ukazuje, že aj transneptúnické teleso veľké len niekoľko stoviek kilometrov môže aspoň dočasne vytvoriť atmosféru,“ uviedli výskumníci.
Vedci hovoria o dvoch možných scenároch
Astronómovia zatiaľ nevedia s istotou vysvetliť, odkiaľ sa plyny okolo objektu vzali. Pracujú však s dvoma hlavnými hypotézami.
Prvou možnosťou je takzvaný kryovulkanizmus. Ide o proces pripomínajúci vulkanickú činnosť, pri ktorom namiesto lávy uniká na povrch voda, ľad alebo zamrznuté prchavé látky. Tie by mohli vytvoriť dočasnú plynnú obálku.
Druhým vysvetlením môže byť zrážka s iným telesom, napríklad kométou alebo menším ľadovým objektom. Náraz mohol uvoľniť plyny, ktoré sa na určitý čas zhromaždili okolo povrchu.
James Webb záhadu ešte viac zamotal
Vedci pôvodne očakávali, že odpoveď prinesie James Webb Space Telescope. Pozorovania slávneho teleskopu však namiesto riešenia priniesli ďalšie otázky.
Na povrchu objektu sa totiž nepodarilo nájsť jasné stopy zamrznutých plynov, ktoré by sa mohli jednoducho odparovať a vytvárať atmosféru. Najjednoduchšie vysvetlenie tak zatiaľ padá.
Malé teleso za hranicou Pluta preto zostáva pre astronómov jednou z najväčších aktuálnych záhad vonkajšej časti Slnečnej sústavy.
