GRAND RAPIDS - Americkí vedci identifikovali dva biomarkery, ktoré by mohli pomôcť rozlíšiť ľudí s dlhým COVID-om od tých, ktorí sa z ochorenia úplne zotavili. Nový výskum ponúka nádej na lepšiu diagnostiku a skoršiu pomoc pre pacientov trpiacich pretrvávajúcimi kognitívnymi a fyzickými ťažkosťami.
Mozgová hmla patrí medzi najčastejšie a zároveň najobávanejšie príznaky dlhého COVID-u, uviedol portál IFL Science. Hoci pandémia ochorenia COVID-19 vypukla pred viac ako piatimi rokmi, mnohí pacienti naďalej pociťujú dlhodobé symptómy aj po prekonaní akútnej fázy ochorenia vrátane tých, ktorí mali len mierne príznaky a boli predtým zdraví. Výskumníci z Corewell Health v Grand Rapids v americkom štáte Michigan však teraz publikovali štúdiu, v ktorej identifikovali dva biologické ukazovatele, ktoré sa líšia u pacientov s dlhým COVID-om a tých, ktorí sa úplne zotavili. Tieto biomarkery by mohli pomôcť lekárom lepšie identifikovať rizikových pacientov už v počiatočných fázach a poskytnúť im včasnú a cielenú liečbu. „Jedinci s dlhým COVID-om hlásia široké spektrum príznakov, kognitívnych, fyzických aj emocionálnych,“ vysvetlil hlavný autor štúdie, lekár Michael Lawrence. Jeho kolega, lekár Bengt Arnetz dodal, že symptómy ako mozgová hmla postihujú približne 3–4 % populácie v USA, čo predstavuje značný počet ľudí. Cieľom ich pilotnej štúdie bolo pochopiť, prečo sa niektorí pacienti zotavia úplne, zatiaľ čo iní trpia dlhodobými následkami.
Výskumný tím oslovil 17 pacientov s PCR potvrdeným prekonaním COVID-19. Desať z nich trpelo dlhým COVID-om, zvyšných sedem bolo plne zotavených. Jedným z unikátnych aspektov tejto štúdie je konzervatívna definícia dlhého COVID-u. Symptómy museli pretrvávať viac ako šesť mesiacov, nie len tri, ako je to bežné v iných výskumoch. Účastníci prešli kognitívnym testovaním a vedci analyzovali ich krv a plazmu. Výsledky ukázali, že pacienti s dlhým COVID-om mali výrazne nižšiu hladinu nervového rastového faktora, bielkoviny, ktorá podporuje rast a spojenie neurónov v mozgu. Naopak, mali zvýšenú hladinu interleukínu-10 (IL-10), čo je ukazovateľ zápalu, ale aj mechanizmus, ktorým si telo snaží šetriť energiu. Podľa vedcov by znížený nervový rastový faktor mohol byť dôvodom pretrvávajúcich kognitívnych ťažkostí, ako je napríklad mozgová hmla, zatiaľ čo zvýšený IL-10 poukazuje na pretrvávajúci zápal a únavu.
Pacienti často opisujú, že síce zvládnu každodenné úlohy, ale každá z nich ich stojí viac energie než predtým. Frustráciu zhoršuje aj fakt, že bežné neurologické testy u týchto pacientov môžu vychádzať „v norme“, čo sťažuje ich diagnostiku. Preto sú podľa autorov štúdie objektívne biomarkery kľúčovým nástrojom, ako pacientom pomôcť. Nielen s dlhým COVID-om, ale aj pri iných ochoreniach, ako je napríklad fibromyalgia, kde pacienti trpia podobným mozgovým oparom. „Ak dokážeme týchto pacientov identifikovať včas, môžeme im ponúknuť multidisciplinárnu liečbu zameranú na celého človeka,“ zdôraznil Lawrence. „Musíme ich začať liečiť skôr, nie až keď sa cítia opustení a nepochopení.“ Vedci dúfajú, že sa ich štúdia, publikovaná v odbornom časopise PLOS One, stane základom pre rozsiahlejšie výskumy a sledovanie zmien biomarkerov v čase.
