LOS ANGELES - Státisíce ľudí bez rozdielu veku, rasy či náboženstva sa v minulosti vydávali do ďalekých a nebezpečných končín s vidinou zlata. História zažila už mnoho zlatých horúčiek. Do širšieho povedomia sa zapísali najmä príbehy zlatokopov na Klondiku, a to hlavne vďaka dielu Jacka Londona. Najväčšie zlaté šialenstvo ale vyvolal nález zlata v Kalifornii pred 170 rokmi, 24. januára 1848.
Zlato zahliadol v malej americkej rieke v pohorí Sierra Nevada tesár James Marshall, ktorého si najal švajčiarsky emigrant John Sutter na výstavbu píly na mieste s indiánskym menom Coloma. Napriek snahe o utajenie sa chýry o objavení zlata začali šíriť tlačou a už v lete 1848 v Colome stáli tri stovky drevených domov. A keď prezident James Polk vo svojom poslednom výročnom posolstve 5. decembra nález potvrdil, zlatá horúčka prerástla v celosvetové šialenstvo.
Do roku 1855 v tejto súvislosti do Kalifornie pricestovalo až 300-tisíc osôb a počet neindiánskych obyvateľov štátu sa zvýšil zo 14-tisíc až na 223-tisíc. Okrem zázračného zbohatnutia hŕstky vyvolených Marshallov objav, zlatá žila dlhá viac ako 190 kilometrov, podstatne urýchlila kolonizáciu Ameriky a stál pri zrode úspešných dejín "zlatého štátu", ako je Kalifornia prezývaná.
Hlavná časť kalifornskej horúčky skončila v roku 1851, nádej na zbohatnutie potom oživili nové objavy v Colorade a Nevade. Zlatá horúčka na Aljaške vypukla až polstoročie po Kalifornii.
