BRUSEL - Európska únia pripravuje krízové scenáre pre prípad, že Viktor Orbán opäť vyhrá voľby v Maďarsku. V hre sú zmeny hlasovania, finančný tlak aj vyhodenie z EÚ.
Brusel počíta aj s nepríjemným výsledkom
V zákulisí Európska únia sa čoraz intenzívnejšie diskutuje o tom, čo urobiť, ak by sa maďarský premiér Viktor Orbán po voľbách opäť udržal pri moci. Ako upozorňuje portál Politico, Brusel zvažuje viacero variantov, ako obmedziť jeho schopnosť blokovať rozhodovanie v rámci Únie.
Hoci prieskumy naznačujú, že jeho strana Fidesz zaostáva za novým politickým hráčom okolo Péterom Magyarom, diplomati sa pripravujú aj na menej priaznivý scenár.
Päť možností, ako obísť blokovanie
Podľa informácií z diplomatických kruhov sa diskutuje o piatich hlavných nástrojoch. Niektoré z nich by sa pritom mohli použiť aj voči iným lídrom, ktorí by brzdili fungovanie Únie.
Jednou z najvýraznejších zmien by bolo rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou aj na oblasti, kde je dnes potrebná jednomyseľnosť – najmä v zahraničnej politike či rozpočtových otázkach.
Takýto krok by zásadne zmenil fungovanie EÚ, keďže by oslabil princíp, podľa ktorého musí s rozhodnutím súhlasiť každý členský štát.
„Rýchle rozhodnutia si vyžadujú nové pravidlá“
Diplomati upozorňujú, že súčasný systém je príliš pomalý. „Ak chceme reagovať pružne, potrebujeme viac rozhodnutí prijímaných kvalifikovanou väčšinou,“ uviedol jeden z nich pre Politico.
V minulosti sa už objavili aj netradičné riešenia – napríklad keď Olaf Scholz navrhol Orbánovi, aby počas hlasovania opustil miestnosť, čím umožnil schválenie dôležitého rozhodnutia.
Menšie koalície ako obchádzka
Ďalšou cestou je vytváranie užších skupín štátov, ktoré budú spolupracovať bez nutnosti zapojiť všetkých 27 krajín. Takzvané „koalície ochotných“ už dnes fungujú pri niektorých témach, napríklad pri podpore Ukrajiny.
Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej by však cieľom malo byť vždy dosiahnuť jednotu. Ak to nie je možné, zmluvy umožňujú aj posilnenú spoluprácu menších skupín.
Koalície ochotných už dnes v praxi fungujú. Pri niektorých otázkach – napríklad pri financovaní Ukrajiny – sa rozhodovanie presúva na menšiu skupinu štátov, keďže časť krajín vrátane Slovenska sa od týchto iniciatív dištancovala. Aj v takýchto prípadoch však pri niektorých kľúčových krokoch stále zostáva potrebná zhoda všetkých členských štátov.
Peniaze ako páka
Silným nástrojom by mohlo byť aj obmedzenie prístupu k eurofondom. Európska komisia pripravuje návrhy, ktoré by ešte prísnejšie viazali čerpanie financií na dodržiavanie princípov právneho štátu.
„Rešpektovanie právneho štátu je podmienkou pre prístup k fondom,“ zdôraznil eurokomisár Michael McGrath.
Budapešť však už naznačila, že by takýto mechanizmus odmietla. Maďarský minister János Bóka sa pýta: „Prečo by sme mali podporiť návrh, ktorý by nás mohol pripraviť o financie?“
Hra s článkom 7
V hre zostáva aj aktivácia článku 7, ktorý môže krajine obmedziť hlasovacie práva. Tento mechanizmus bol voči Maďarsku spustený už v roku 2018, no jeho dotiahnutie do konca naráža na potrebu jednomyseľného súhlasu ostatných štátov.
Bývalý litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis tvrdí, že už samotná hrozba tohto kroku vytvára tlak.
Najtvrdší scenár: vyhodenie z Únie
Najradikálnejšou, no zároveň najmenej pravdepodobnou možnosťou je úplné vylúčenie Maďarska z EÚ. Takýto krok však nemá oporu v súčasných zmluvách a dlhodobo sa považuje za tabu.
Niektorí diplomati pripúšťajú využitie mechanizmu podobného Brexitu, no iní varujú pred následkami. Podľa nich by sa Maďarsko mohlo v takom prípade ešte viac priblížiť k Rusku.
Napätie rastie, rozhodnú voľby
Vzťahy medzi Budapešťou a Bruselom sú dlhodobo napäté. Orbán v minulosti opakovane blokoval rozhodnutia Únie, napríklad pomoc pre Ukrajinu, a čelí aj podozreniam z udržiavania kontaktov s Moskvou.
Diplomati otvorene priznávajú, že ak opäť zvíťazí, situácia sa môže vyostriť. „Mnohí si myslia, že už bola prekročená červená čiara,“ uviedol jeden z nich.
