OSLO - Počet ozbrojených konfliktov vo svete opäť rastie a dosahuje úrovne, ktoré mali patriť minulosti. Vedci sa preto vracajú k zásadnej otázke, prečo ľudstvo vôbec začalo bojovať. Nová analýza naznačuje, že odpoveď môže súvisieť s jedným kľúčovým zlomom v dejinách.
Konflikty pribúdajú a vracajú sa v plnej sile
Svet v posledných rokoch čelí nárastu ozbrojených konfliktov, ktoré miestami pripomínajú obdobia, o ktorých sa predpokladalo, že už sa nevrátia. Podľa údajov Oslo Peace Research Institute (PRIO) bol rok 2024 z pohľadu počtu vojen najhorší od roku 1946.
Vojny pritom prinášajú rozsiahle utrpenie, ktoré často zasahuje aj civilné obyvateľstvo. Výrazným príkladom je ruský útok na Ukrajinu, ktorý si podľa odhadov vyžiadal státisíce obetí.
Je vojna „vynálezom“ ľudskej civilizácie?
Odborníci sa čoraz viac prikláňajú k názoru, že vojna nemusela byť súčasťou ľudského správania odjakživa. Podľa niektorých hypotéz vznikla až v konkrétnom historickom období.
Antropologička Virginia Estabrook sa už v roku 2014 pokúsila zistiť, kedy sa násilie začalo meniť na organizované konflikty. Skúmala pritom kostrové nálezy z rôznych pravekých období a porovnávala mieru smrteľných zranení medzi mezolitom a staršími etapami paleolitu.
Zlom nastal v mezolite
Mezolit, ktorý sa začal približne pred 12-tisíc rokmi, priniesol zásadnú zmenu v spôsobe života. Ľudia sa postupne usádzali a opúšťali kočovný spôsob existencie.
Práve v tomto období sa podľa zistení začal zvyšovať počet smrteľných zranení. Kým staršie spoločenstvá lovcov a zberačov vykazovali nižšiu mieru násilia, v mezolite pribúdali vážne poranenia.
Viac zbraní, viac obetí
Novšia štúdia Markusa Neuhäusera tieto závery podporila pomocou pokročilých štatistických metód. Výsledky publikované v odbornom časopise Communications in Statistics: Case Studies, Data Analysis and Applications potvrdili nárast ťažkých zranení aj smrteľných úrazov práve v mezolite.
Zároveň sa častejšie objavovali zranenia spôsobené projektilmi a čepeľami, čo naznačuje organizovanejšie formy násilia.
Lovci a zberači vojny nepoznali
Pred obdobím mezolitu sa síce vyskytovali individuálne násilné činy, no nešlo o systematické vojny. Spoločenstvá lovcov a zberačov mali podľa vedcov odlišné fungovanie.
Nevlastnili pôdu ani majetok v dnešnom zmysle slova. Konfliktom sa mohli vyhnúť jednoducho tým, že sa presunuli na iné územie.
Ich spoločnosti boli zároveň viac rovnostárske, bez pevnej hierarchie a vodcov, ktorí by mohli ostatných nútiť bojovať.
Vojna ako dôsledok vlastníctva a usadlosti
Situácia sa zásadne zmenila s nástupom poľnohospodárstva a trvalého osídlenia. Vznikol majetok, územia a nové spoločenské štruktúry.
Práve tieto faktory mohli vytvoriť podmienky pre konflikty o zdroje a moc, ktoré postupne prerástli do organizovaných vojen.
Dedičstvo, ktoré pretrváva dodnes
Zmeny, ktoré nastali pred tisíckami rokov, formujú správanie ľudstva dodnes. Vojna sa stala súčasťou civilizácie – a napriek technologickému pokroku ju ľudia nedokázali odstrániť.
Otázka, prečo k nej dochádza, tak zostáva aktuálna aj v 21. storočí.
