WASHINGTON - Americký prezident priznal, že rozsah iránskej reakcie ho zaskočil. Analytici aj spravodajské služby však tvrdia, že takýto vývoj bol dlho predvídateľný.
Trump hovorí o šoku. Experti o predvídateľnom scenári
„Nemali útočiť na všetky tie krajiny v Perzskom zálive… Katar, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Bahrajn, Kuvajt… To nikto nečakal. Úplne nás to šokovalo,“ vyhlásil prezident USA Donald Trump pred novinármi po sérii iránskych raketových a dronových útokov.
Podľa jeho slov takýto vývoj nepredpokladali ani najskúsenejší odborníci. Časť médií a analytikov však jeho tvrdenia spochybňuje – upozorňujú, že podobný scenár bol vopred pomenovaný.
Spravodajské služby aj analytici varovali
Agentúra Reuters uvádza, že americké spravodajské služby upozorňovali Trumpa na možnosť, že Teherán v prípade eskalácie zasiahne susedné štáty v regióne. Prezident sa však podľa dostupných informácií týmto varovaniam neprispôsobil.
Len niekoľko dní pred vypuknutím konfliktu publikoval Mate Swanson v magazíne Foreign Affairs analýzu, v ktorej predpovedal presne takýto vývoj – Irán by podľa neho reagoval rozšírením konfliktu.
Swanson pritom nebol náhodný komentátor. V minulosti viedol iránske oddelenie Národnej bezpečnostnej rady a podieľal sa aj na rokovaniach USA s Teheránom.
Hormuzský prieliv: krok, s ktorým sa rátalo desaťročia
Ďalším momentom, ktorý prezidenta podľa jeho slov zaskočil, bolo rozhodnutie Iránu uzavrieť Hormuzský prieliv – kľúčovú tepnu svetového obchodu s energiami. Tento krok by mohol ochromiť približne tretinu globálnych dodávok ropy a pätinu zemného plynu.
Práve tento scenár však americké vojenské plánovanie dlhodobo považovalo za reálny. Iránski predstavitelia navyše takýmto krokom opakovane hrozili už od 80. rokov – vyjadrovali sa tak prezidenti, generáli aj predstavitelia Revolučných gárd.
Jeden z amerických komentátorov preto situáciu označil za „najviac očakávanú reakciu v dejinách“.
Bývalý vysoký americký predstaviteľ pre CNN zdôraznil: „Prevencia presne tohto scenára bola desaťročia základom bezpečnostného plánovania USA. Som v šoku.“
Uzavretie prielivu nie je technicky zložité
Z vojenského pohľadu nejde o neprekonateľnú operáciu. Hoci Spojené štáty výrazne oslabili iránske námorníctvo, samotné zablokovanie úžiny si nevyžaduje rozsiahle sily.
Plavebný koridor má na niektorých miestach šírku len niekoľkých kilometrov. Na jeho narušenie stačia námorné míny, rýchle člny, bezpilotné prostriedky či protilodné rakety.
Ak režim bojuje o svoje prežitie, ide podľa expertov o logický a očakávateľný krok.
Podcenená príprava a oneskorená reakcia
Z dostupných informácií vyplýva, že Biely dom rátal skôr s rýchlou a obmedzenou operáciou. Americké námorníctvo preto nemá v oblasti dostatočné kapacity na zabezpečenie ochrany tankerov.
Posilnenie prítomnosti sa realizuje až dodatočne – jednotky sa presúvajú napríklad z Japonska, čo naznačuje, že takýto vývoj nebol v plánoch prioritou.
Dopad na ekonomiku a politiku
Hoci sú Spojené štáty dnes energeticky menej závislé než v minulosti, globálne trhy reagujú citlivo. Cena benzínu v USA už prekročila hranicu päť dolárov za galón – psychologicky významnú úroveň pre amerických voličov.
V kombinácii s blížiacimi sa doplňovacími voľbami do Kongresu to môže predstavovať pre Trumpa politický problém.
