WASHINGTON - Európa, ktorá je v poslednom období pod tlakom vojny na Ukrajine aj amerických dovozných ciel, je v dobrej pozícii na to, aby zvládla aj prípadné ďalšie ekonomické otrasy. Povedala to koncom tohto týždňa prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová. Informovala o tom agentúra AFP.
S infláciou, ktorá sa v eurozóne v ostatných mesiacoch pohybuje okolo dvojpercentného inflačného cieľa ECB, „sme v dobrej pozícii na to, aby sme dokázali čeliť budúcim ekonomickým šokom,“ uviedla šéfka ECB na pôde Medzinárodného menového fondu (MMF) vo Washingtone. „Musíme čeliť výrazným rizikám v takom počte, aký sme nemohli predpokladať,“ dodala s tým, že tými najväčšími sú pokračujúca vojna na Ukrajine a zavedenie vysokých dovozných ciel zo strany USA. Neistota v tomto smere bola podľa nej veľká, ako sa však ukázalo, situácia nie je taká zlá.
Tvrdý zásah do rastu ekonomiky
Mnohí analytici predpokladali, že zvýšenie amerických dovozných ciel na európske produkty, ktoré nakoniec Európska únia dohodla na 15 %, bude znamenať tvrdý zásah do rastu ekonomiky eurozóny. Zároveň počítali s opätovným nástupom inflácie. Ukázalo sa však, že dôsledky pre ekonomiku eurozóny boli miernejšie, než sa čakalo, navyše, tlak na infláciu pomohlo znížiť silnejšie euro.
Začiatkom týždňa MMF v najnovšej prognóze zlepšil odhad rastu ekonomiky eurozóny v tomto roku na 1,2 %. Na porovnanie, v roku 2024 vzrástla ekonomika menovej únie o 0,9 %. K zlepšeniu prognózy prispel silný rast španielskej ekonomiky a mierne zlepšenie ekonomickej situácie v Nemecku a vo Francúzsku.
