WASHINGTON – Nad Európu sa zbiehajú temné mraky. Prognózy do budúcna z hľadiska financií nevyzerajú vôbec dobre. Deficit verejných financií bude pri súčasnom stave ekonomiky naďalej stúpať. Obzvlášť zlé časy čakajú európskych gigantov Francúzsko a Nemecko. Ich prepojenie s ostatnými krajinami na európskom kontinente je tak rozsiahle, že domino efekt postihne aj tie.
Medzinárodný menový fond (MMF) vo svojom novom prehľade predpovedá, že v najbližších piatich rokoch sa svetový verejný dlh zvýši na takmer 100 percent svetového hrubého domáceho produktu (HDP). POLITICO píše, že temné predpovede sa majú naplniť už tento rok, kedy sa hovorí o navýšení verejného dlhu o 2,8 percenta na 95 percent HDP.
V najbližších rokoch sa svet môže ponoriť do najväčšej neistoty od druhej svetovej vojny. Navyše eurozóna má z tejto temnej predpovede vyjsť úplne najhoršie.
Bohnove pravidlo
Neistota vo svetovej ekonomike by mohla stlačiť úroveň verejného dlhu na úroveň, ktorá tu bola v prvej polovici 40. rokov minulého storočia. MMF pripomína, že za posledných 40 rokov žiadna veľká európska krajina nesplnila tzv. "Bohnove pravidlo".
"Minulé zvýšenia verejného dlhu je potrebné systematicky kompenzovať súčasnými a budúcimi fiškálnymi prebytkami, aby sa dlh stabilizoval na určitej stabilnej úrovni."
MMF však zistilo, rozdiely medzi príjmami a výdavkami u európskych krajín po roku 1980 boli poháňané rastom výdavkov a vyrovnávaním spotreby, pričom medzi obdobiami pred a po globálnej finančnej kríze sa takmer vôbec nemenili.
Najhoršie predpovede
Obzvlášť najhoršie sú predpovede pre Francúzsko a Nemecko. Ani jedna krajina nebude schopná do konca desaťročia znížiť svoj deficit na úroveň všeobecne považovanú za udržateľnú.
Predpokladá sa, že ročný deficit Francúzska pre rok 2025 vystúpi na úroveň 5,5 percenta HDP v roku 2025 a do začiatku roku 2030 dosiahne až 6,1 percenta. Celkový verejný dlh bude následne dosahovať 128,4 percenta HDP. Vláda prisľúbila, že do konca roku 2029 chce znížiť deficit na 3 percentá. Či sa jej to podarí, je v tejto chvíli otázne.
Berlín je na tom lepšie oproti Parížu len vďaka priaznivejšiemu východiskovému bodu. Do konca tohto desaťročia (december 2029) Bundestag predpokladá, že celkový dlh bude nižší ako 75 percent HDP. MMF však tvrdí, že nemecký deficit sa bude neustále zvyšovať, pričom koncom dekády dosiahne 4 percentá HDP. Zapríčinené to má byť výdavkami na infraštruktúru a modernizovanie armády.
MMF opakovane kritizuje obchodné vojny, ktorých následkom sú rôzne ekonomické bloky. "Rivalita na medzinárodnej scéne má prednosť pred voľným obchodom a prehlbovaním ekonomickej spolupráce," reagoval Fond na adresu USA, Číny a Európy. navyše nestále finančné podmienky môžu mať dominový efekt na rozvojové ekonomiky.