WASHINGTON/KYJEV – Podpis mierovej zmluvy na Ukrajine je už na spadnutie. Keď sa obdivom stranám konfliktu podarí zakopať vojnovú sekeru, samotnú Ukrajinu čaká veľmi náročné a dlhé obdobie obnovy. Spojené štáty už začali v tejto oblasti podnikať určité kroky. Na Ukrajinu chcú poslať svoje stroje, ktoré budú ťažiť miestne nerastné suroviny. Podobný postup, ako pomohli USA európskym mestám po druhej svetovej vojne, je v súčasnej dobe nemožné zrealizovať.
Americký prezident Donald Trump už rozmýšľa o tom, akým spôsobom by sa USA vrátili späť peniaze, ktoré Washington poskytol Ukrajine na obranu proti ruskej invázii. Dlhotrvajúce boje v trojročnej vojne spôsobili, že od jej spustenia dňa 24. februára 2022 odišlo na Ukrajinu 174 miliárd amerických dolárov (USD).
Návratnosť pre USA
Informuje o tom The Conversation s tým, že Trump na stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Bielom dome (marec 2025) hovoril o výrazne vyššej čiastke 350 miliárd USD, ktoré mali ísť priamo na obranu Ukrajiny.
Možné kroky pre návratnosť financií do pokladnice USA by mohlo podľa Trumpa viesť cez prístup Washingtonu k ukrajinským nerastom. Ukrajina je bohatá na vzácne suroviny ako titán, grafit alebo mangán. Mnohé z nich sa používajú pri výrobe batérií do elektromobilov či iných prístrojov.
Trump chce navyše zabezpečiť, aby sa o ťažbu na Ukrajine postarali výhradne americké spoločnosti. Následne by sa musela pretvoriť aj zničená okolitá krajina. V prvom rade by šlo o hospodársky rozvoj a s tým spojené investície do obnovy infraštruktúry.
Marshallov plán
Viacerí analytici začali volať po Marshallovom pláne. Bola to pomoc USA pre Európu zničenú bojmi v druhej svetovej vojne (1939-1945). Spojené štáty vtedy poslali cez Atlantik z amerických fondov celkovo 13,3 miliardy USD, čo je v prepočte na dnešnú dobu zhruba 171 miliárd. Peniaze prichádzali do Európy v roku 1948 až 1951.
Frank A. Blazich Jr. zo Smithsonovho inštitútu však tvrdí, že Marshallov plán je vo svojej podstate zle pochopený. "Ekonomické zisky Marshallovho plánu nepochádzali zo splácania pôžičiek európskych krajín. USA skôr profitovali z demokratickej stability a hospodárskeho rastu obnovenej Európy," pričom poznamenal, že súčasná Ukrajina je na tom podobne ako vtedajší európsky kontinent.
"Veľké mestá na Ukrajine sú zničené. Rovnako je na tom aj infraštruktúra v ich okolí. Navyše tu stále panuje hrozba ďalšieho vojenského útoku zo strany nepriateľa," dodal Blazich Jr. Ukrajina má napriek tomu fungujúcu, demokraticky zvolenú vládu, ktorá by bola v čase mieru schopná poskytovať pomoc na rozvoj ekonomického rastu a stability.
Svet sa zmenil
Postavenie USA sa od roku 1948 na svetovej scéne ale zmenilo. Obdoba Marshallovho plánu nastaveného pre povojnovú Európu preto zrejme nebude možná. V minulosti sa o priame investície postarali samotní daňoví poplatníci USA. Teraz je to nemožné.
S najväčšou pravdepodobnosťou si to bude vyžadovať poskytnutie financií od viacerých krajín a v neposlednom rade aj zo súkromného sektora. Práve tu sa spomína ťažba. "Akákoľvek podoba Marshallovho plánu pre Ukrajinu bude zahŕňať aj európske krajiny," dodal na záver Blazich Jr.
