KYJEV – Presne dnes pred tromi rokmi spustila Ruská federácia prekvapivú ofenzívu na celé územie Ukrajiny. Nasledovalo to po tom, ako Putin rozmiestnil svoje jednotky v blízkosti ukrajinských hraníc. Blesková plánovaná operácia, v ruskom poňatí "špeciálna vojenská operácia", sa zmenila na dlhotrvajúcu vojnu. Prezident Zelenskyj požaduje od Západu stále ďalšiu pomoc, pričom v najnovších vyhláseniach varoval, že keď Rusi teraz vyhrajú, ohrozených bude najmenej päť ďalších európskych krajín. Jednou z nich má byť aj Slovenská republika.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril svoje obavy nad možným katastrofickým scenárom pre európske krajiny. V prípade ak Ukrajina padne, Putin by sa mal zamerať na ďalších päť krajín starého kontinentu. Informuje o tom britský Mirror.
"Putin bude mať odvahu aj odhodlanie pokračovať vo svojom ťažení. Napadne aj ďalšie krajiny. (Ruská) invázia sa nezastaví. Štáty v Európe, ktoré majú 'ruské korene', alebo boli v minulosti súčasťou ZSSR (Sovietsky zväz), budú po ukrajinskom páde najviac ohrozené," povedal Zelenskyj v pondelok 24. februára 2025 pri príležitosti tretieho výročia od začiatku vojny na Ukrajine.
Zámienka pre obsadenie
Zelenskyj ďalej dodal, že Putin by mohol využiť obyvateľov daných krajín, ktorí hovoria resp. ovládajú ruský jazyk. Nasledovala by anexia. Ukrajisnký prezident priblížil, že rovnaký postup zvolili Rusi aj na Kryme v roku 2014. Za rizikové krajiny, kde sa môže odohrať niečo podobné, považuje Estónsko, Lotyšsko, Poľsko a Slovensko.
Pokiaľ sú súčasťou krajiny obyvatelia, ktorí hovoria po rusky, alebo majú ruské korene, prípadne niekoho zo vzdialenej rodiny s ruskými koreňmi, teda sú nejakým spôsobom napojení na Ruskú federáciu, takéto krajiny sú ohrozené. "Aj o Ukrajine od začiatku hovorili, že neobsadzujú naše územie, ale len bránia rusky hovoriacich ľudí," priblížil Zelenskyj.
Sovietsky zväz a východný blok
Lotyšsko, Estónsko a Moldavsko boli súčasťou ZSSR, pričom v prvých dvoch krajinách žijú státisíce rusky hovoriacich ľudí, v Moldavsku "len" desaťtisíce. Časti Poľska boli pripojené k Ruskému impériu, Poliaci boli aj súčasťou Varšavskej zmluvy, rovnako ako Československo (ČSR), od ktorého sa neskôr Slovensko oddelilo. ČSR bolo v roko 1948-1989 súčasťou východného bloku. Vládla tu komunistická strana, ktorá sa riadila príkazmi z Moskvy.
Problémové USA
Putin ešte minulý rok vydal príkaz na rozšírenie ruskej armády na 2,4 milióna vojakov (v súčasnosti 1,5 milióna mužov). Západ sa síce obáva, ale na druhej strane sú štyri z piatich krajín, ktoré spomína Zelenskyj, členmi NATO. Pre všetkých členov Severoatlantickej aliancie platí článok 5 o vzájomnej pomoci: "Útok proti ktorémukoľvek členovi NATO je útokom proti všetkým." Spomínanou piatou ohrozenou krajinou je Moldavsko, ale to už uzavrelo s EÚ obrannú dohodu.
Problémom sú ale názory z Bieleho domu. Donald Trump vo veľa tvrdeniach súhlasí s ruským prezidentom Putinom a dokonca podotkol, že o výsledku vojny sa môže diskutovať aj bez účasti zástupcov Ukrajiny.
"Strategickým cieľom Ruska je Európa, európsky spôsob života a budúcnosť Európy. A o budúcnosti Európy sa nemôže rozhodovať bez Európy," dodal na záver ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
