Štvrtok, 22. apríl 2021. Meniny má Slavomír, zajtra Vojtech.

Europoslanci Hojsík a Wiezik upozornili na detaily klimatickej dohody zo samitu

Martin Hojsík
Martin Hojsík
Zdroj: TASR - Jaroslav Novák
11.12.2020 15:00

BRUSEL - Dohoda lídrov EÚ z bruselského samitu o znížení emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 percent je malý krok vpred. Uviedli to ekologicky zameraní slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP) Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) a Michal Wiezik (Spolu-OD).


Poslanec Martin Hojsík priznal, že so schválenou percentuálnou hranicou nie je spokojný, lebo podľa vedcov nie je dostatočná na udržanie nárastu teploty pod kritickú hranicu 1,5°C. "Som rád, že k nejakej dohode prišlo a teraz sa môžu krajiny EÚ, a teda aj Slovensko, pustiť do práce a sústrediť sa na to, ako túto dohodu využiť najlepším možným spôsobom," uviedol. Zároveň upozornil, že premiér SR Igor Matovič (OĽANO) v piatok na samite aj vďaka tlaku verejnosti uviedol, že podporuje až 65-percentné zníženie emisií. Túto hranicu na pôde EP presadzoval aj Hojsík. V tejto súvislosti poukázal na to, že premiérove slová treba vnímať ako záväzok a pretaviť to na Slovensku do reality. "Očakávam, že vláda pripraví plány na dosiahnutie týchto cieľov. Napríklad aj cez slovenský klimatický zákon a vyhlásenie stavu klimatickej núdze," dodal.

Tento cieľ by podľa neho mal byť citeľný pre všetkých Slovákov, či už ide o podporu pri zatepľovaní, odstránenie byrokracie pri využívaní obnoviteľných zdrojov alebo v prístupe k zelenej a modernej hromadnej doprave. Zároveň ho mrzí, že sa lídri EÚ nezhodli na ambicióznejšom cieli. Poslanec Michal Wiezik priznal, že 55-percentná hranica zo samitu bolo očakávané gesto. Dodal, že tento návrh považuje za lepší ako ambicióznejšiu pozíciu europarlamentu, ktorý do roku 2030 žiada zníženie emisií CO2 o 60 percent. Podľa neho podstata je v obsahu tohto čísla. Lebo Rada EÚ a aj Európska komisia požadujú na splnenie stanoveného cieľa zahrnúť aj prirodzené záchyty ekosystémov. Tie sa môžu pohybovať na úrovni päť percent a pri ich započítaní by bolo treba obmedzovaním fosílnych palív zredukovať už len zvyšných 50 percent emisií. To podľa jeho slov členské štáty vnímajú ako snahu vyhnúť sa príliš veľkým škrtom v oblasti fosílnych palív.

"Ak majú byť tieto záchyty súčasťou stratégie, musia byť ekosystémy, ktoré ich zabezpečujú, v dobrom stave. Nedávno sa slovenská vláda vyjadrila, že takéto záchyty mať nechce. Ak by sa postupovalo v režime bez záchytov, bolo by možné riešiť náhradu fosílnych palív pálením dreva, bez ohľadu na ničivý dopad na záchyty uhlíka v lesoch. Čo by ľahko skĺzlo k stále sa zvyšujúcej ťažbe dreva. Pre už teraz ťažko skúšané lesy je to cesta do pekla," skonštatoval Wiezik.

Spresnil, že ide o skutočné riziko, lebo EP pri 60-percentnej redukcii emisií navrhuje záchyty nezaratávať, čo možno vnímať ako "otvorenú pozvánku" na celoeurópske zvyšovanie ťažby dreva, ktoré už teraz viaceré členské štáty EÚ kryjú. Taktiež dodal, že po dohode zo samitu sa Rada EÚ, eurokomisia a europarlament musia v rámci trialógu dohodnúť na záverečnej pozícii k tejto politike. Očakáva, že nakoniec prejde návrh Európskej komisie, minimálne 55 percent.


Nástroje k článku


ZDROJ: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články